Autor je sociológ
Pri prednáškach študentom o dôsledkoch komunistického režimu rád prezentujem graf, ktorý porovnáva vývoj očakávanej dĺžky života na Slovensku a v Rakúsku. Ešte na konci 60. rokov nebol medzi Rakúskom a Slovenskom žiadny rozdiel, v roku 1990 už mali občania Rakúska šance dožiť sa o takmer päť rokov viac ako Slováci.
Tento údaj podľa mňa najlepšie vypovedá o civilizačnom zaostávaní predchádzajúceho nedemokratického režimu, pretože o tom, či sa má štát snažiť viac o sociálne istoty a odstraňovanie spoločenských nerovností, alebo o ekonomický rast, síce môžeme viesť nekonečné ideologické spory, ale asi sa zhodneme na tom, že nespochybniteľnou prioritou každej spoločnosti by mala byť ochrana života a zdravia.
Po roku 1990 sa rozdiel očakávanej dĺžky života na Slovensku a v Rakúsku veľmi mierne znižoval, ale po pandémii sme na tom ešte horšie ako v roku 1990: rozdiel narástol na takmer sedem rokov.
Dôvera ako modifikovateľné pandemické riziko
Na Slovensku totiž počas pandémie klesla očakávaná dĺžka života najviac z celej Únie. O zvládnutí či nezvládnutí pandémie najlepšie vypovedá údaj o nadmerných úmrtiach, teda o úmrtiach, ktoré pribudli navyše oproti tým očakávaným (vypočítaným podľa úmrtnosti v predchádzajúcom období).
