Autor je biochemik a imunológ, pôsobí v SAV a MUW
Václav Havel v eseji Anatómia gagu z roku 1963 píše, že „gag je zložený najmenej z dvoch základných fáz, ktoré samy osebe nemusia byť komické ani absurdné, začínajú však prebúdzať pocit absurdity a smiech v okamihu, keď sa stretnú.“ To isté platí aj o oxymoronoch.
Viac-menej.
Bezodnou studnicou týchto prapodivno-úchvatných slovných aliancií bola odjakživa ríša športu – sú silní v oslabení, ale presilovky sú ich slabinou. Súťaž jednotlivcov v synchronizovanom plávaní. Pozor, cyklistický chodník!
Alebo zoberte si trebárs atletickú chôdzu. Adepti atletickej chôdze sa musia ponáhľať, čo im sily stačia, ale zároveň sa nesmú ponáhľať až príliš, lebo by ich diskvalifikovali.
Vážne smiešne.
Šport spomína už Shakespeare, ibaže on mal na mysli lov. Ako vraví otec Nathaniel, človek sa s chuťou oddáva zabíjaniu a pritom sa nespreneverí svojmu svedomiu. A práve medzi nimródmi som vo voľnom čase naďabil na termín charitatívna poľovačka.
