O politikoch tu málokedy zaznie niečo pekné, ale teraz sa to trochu hodí. SaS v týchto dňoch oslavuje štrnáste výročie založenia a to je už dosť dlhý čas, aby sme mohli povedať, že ovplyvnila moderné slovenské dejiny a jej príbeh je súčasťou príbehu našej prekrásnej krajiny plnej šikovných ľudí.
Richard Sulík mal už vtedy o jedno koliesko navyše (volalo sa „odvodové“), ale z programu strany asi najviac zarezonovala dekriminalizácia marihuany a registrované partnerstvá. Už vtedy všelikto hovoril, že tie návrhy sú polovičné a nedostatočné, ale mohli sme ich považovať za istý modernizačný apel.
Návrhy patrili k prvým, ktorých sa SaS vzdala, to jej nebudeme vyčítať, také veci trvajú, zaujímavé je, kam sa odvtedy pohlo Slovensko. Buď nikam, prípadne rovno zaradilo spiatočku, za marihuany sa podchvíľou udeľujú tresty ako za masové vraždy a väčšine politickej scény sa vyložene hnusí pripomínanie terorizmu na Zámockej.
O to frustrujúcejšie pôsobí pohľad na Nemecko a Česko, teda krajiny, ktoré nám z rozumných dôvodov dlhodobo slúžia ako referenčné body.
