Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Podobných príbehov je plný internet. Znásilnenia žien aj malých detí. V posledných dňoch aj odrezané hlavy. Čo je fáma a čo skutočnosť?
Čo sa stalo a čo je výplod zvrátenej fantázie? A ako môže novinár zistiť, prečo ľudia už tak strašnú vojnovú realitu ešte „prikrášľujú“. Ťažko, ale dá sa to.
Tento príbeh je výnimočný. Vďaka ruským kolegom z investigatívneho servera Važnyje istorii (Dôležité príbehy) vieme, že sa skutočne stal. Aj to, ako dlho novinárom trvalo dobrať sa k jeho podstate, koľko úsilia mu venovali a akú zásadnú úlohu zohrala náhoda.
Okupácia a oslobodenie
Andrijivka leží v Kyjevskej oblasti. Je to dedinka na pravom brehu Dneperu s niečo vyše sto obyvateľmi. Donedávna ju nikto nepovažoval za strategickú.
Od 27. februára do 31. marca minulého roka ju okupovala ruská armáda. Potom ju ukrajinskí vojaci zahnali späť na sever do Bieloruska. V zničenej a vyrabovanej dedine našli štrnásť mŕtvych. Zastrelili ich Rusi.
Okrem tiel sa v telefóne, ktorý ruskí vojaci ukradli jednému z miestnych, našlo dvadsaťpäť fotografií. Práve tie zohrali ústrednú úlohu v pátraní.
O udalostiach v Andrijivke sa príliš nehovorilo. Prehlušili ju mŕtvi v Buči, masové hroby v Iziume, mučiarne v Chersone, tragédia Mariupoľa. Lenže ako tak idete Ukrajinou, zistíte, že každá obec, ktorá stála v ceste ruským tankom, má svoj príbeh. Nie nad každým však novinári „sedeli“ toľko mesiacov, aby zistili, že je skutočný.
Aby sme pochopili, čo sa v tých kritických dňoch stalo, treba sa vrátiť do minulého leta. Vtedy sa reportérke Jekaterine Fominovej podaril husársky kúsok. Na začiatku bola rodina Udodovcov, jeden ukradnutý telefón a náhoda.
