Autor je umelec a publicista
Vo vzťahu k politickej budúcnosti Petra Pellegriniho a Hlasu počúvame protichodné argumenty. Na jednej strane vraj existuje akási zákulisná dohoda medzi Hlasom, PS a SaS o spoločnom vládnutí po voľbách. Toto tvrdenie živí a politicky využíva tak Robert Fico, ako aj Igor Matovič.
Protikladnú pozíciu predstavujú argumenty, podľa ktorých sú prozápadní demokrati k Pellegrinimu, naopak, príliš chladní, kritickí či dokonca odmietaví. Tým ho vraj ženú do náručia Ficovi.
Samotný Hlas však zatiaľ rieši iný problém – vzťah k vlastnému voličovi. Ak jednou z prvých reakcií Petra Pellegriniho na pokles preferencií bolo vyhranenie sa práve voči stranám PS a SaS (pričom za želaného partnera označil Sme rodina), znamená to, že významná časť jeho potenciálnych voličov si spojenectvo s prozápadnými a protikorupčnými liberálmi nepraje.
Populistické inštinkty sú niečo, čo politici odchovaní stranou Smer dobre ovládajú. Potupné upratanie Petra Kmeca je už len potvrdením, že strana Hlas nemá v pláne bojovať o priazeň liberálneho a proeurópskeho voliča. Na svoju hru si vybrali iné ihrisko. To, ktoré zadefinoval Fico a na ktorom sú národné záujmy vždy na prvom mieste.
