Prehnané slová predsedu vlády a ministra financií Eduarda Hegera o zodpovednom spravovaní verejných financií v jeho podaní môžeme veselo ignorovať, do veľkej miery je totiž výsledkom neschopnosti rozdávať, koľko sľúbil. Zo šokujúco nízkeho deficitu na úrovni dvoch percent sa však treba tešiť.
Rovnako si treba nasypať na hlavu trocha popola za neprimeranú kritiku v tomto smere. Síce nie všetky zdroje nízkeho deficitu sú pozitívne a k omylu viedli zlé odhady úplne všetkých zapojených inštitúcií vrátane Igora Matoviča, ktorý hovoril, že bez dodatočných daní sa nebude dať zostaviť ďalší rozpočet.

Prostým faktom však je, že nateraz je situácia lepšia, ako sa čakalo.
Samozrejme, podstatné je slovo „nateraz“. Rozpočet totiž nafutroval nominálny rast miezd a teda daní z príjmov a spotreby. Občan totiž dobre vie, že peniaze, ktoré neminul, v skutočnosti nikdy nemal. A keby aj nevedel, tak si ich od neho v obchode jednoducho vzali.