Začalo sa to ešte v roku 2015. Európska komisia začala voči Slovensku konanie pre segregáciu rómskych detí na školách. Ministrom bol toho času Juraj Draxler, nominant Smeru.
Boli to časy, z ktorých sme sa už trochu posunuli. Ale naozaj len trochu. Poďme sa na to bližšie pozrieť.
Komisia nám vyčíta, že systematicky segregujeme rómske deti na školách. Deje sa to nasledovne - urobíme im diagnostiku. Testuje sa v slovenčine a testujú sa zručnosti, ktoré s intelektom nemajú až tak veľa spoločného. Dieťa má pomenovať tvary, farby, nakresliť niečo alebo zložiť jednoduchú skladačku.
Lenže ak ste dieťa, ktoré sa narodilo do generačnej chudoby v osade, máte hneď niekoľko súbežných problémov. Po prvé - zrejme neviete po slovensky. To je prvá a dosť veľká bariéra. Hneď ďalšie prekážky sú, že ak máte päť, či šesť rokov, viete sa zrejme dobre postarať o súrodencov, založiť oheň, nanosiť vodu a nasekať drevo, no ceruzku ani skladačku ste nikdy v ruke nedržali.
A tak deti takýmto testom neprejdú a označíme ich ako mentálne zaostalé. Volá sa to Variant A. Takéto deti putujú do špeciálnych škôl. Výsledok? Nikdy nemôžu mať maturitu.
Ak deti aspoň otestovali, je to ten lepší prípad. Na Slovensku máme zdokumentované aj také prípady, keď diagnostické centrá deti ani nevideli a všetkých súrodencov rovno opečiatkovali bez testovania a poslali ich do náručia špeciálneho školstva na Slovensku.
Keby ste chceli namietať, že to s nimi inak nejde a nie je to rasizmus, mám pre vás zlú správu. Dokonca aj deti, ktoré sú rómske a sú v detských domovoch, segregujeme na špeciálnych školách.
Poznám aj také, ktoré sú v domove celý svoj život. Vyrastali teda mimo osady a čuduj sa svete, nepomohlo. Aj tak skončili v špeciálnych školách. Toľko k argumentu a toľko k nápadom brať deti z rodín buď do internátnych škôl, alebo detských domovov. Ale späť k téme.
Rozdelené jedálne, ihriská aj vchody
Na Slovensku sme segregáciu vyšperkovali do dokonalosti. Ak už aj deti mali šťastie, že ich zobrali do normálnej školy, zvyčajne pre Rómov vytvoria riaditelia čisto rómske triedy.
Argumentujú dvoma vecami - pomalším učením žiakov z vylúčených komunít a zlou hygienou. Lenže ani to nesedí. Vo väčších mestách, ako napríklad Medzilaborce, segregujú aj rómske deti zo strednej vrstvy, ktoré bývajú normálne na sídlisku.
Po extrémy nemusíme chodiť ďaleko. V roku 2023 máme na Slovensku bežné prípady, keď škola rozdelí ihrisko na rómsku a bielu časť. Stále máme školy, kde rómske deti obedujú v inej miestnosti ako ostatné. A úplný extrém sú školy aj škôlky (!), kde majú rómske deti samostatný iný vchod.
Všetky tieto prípady máme mimochodom aj zdokumentované - okrem Európskej komisie o tom otvorene hovorí aj školská inšpektorka.
Vieme, čo treba robiť
Raz som dokonca narazila na prípad, keď deti z majority chodia do jedálne a deťom rómskym dávajú suchý obed. V podstate to znamená obyčajnú bagetu.
Deti sa sťažujú, že sú hladné. Bageta totiž má príšerné nutričné hodnoty a aj keď má dosť kalórií, deti zasýti len nakrátko. Bageta dokonca vychádzala drahšie ako varený obed. Takto si tu žijeme, takto to tu máme.
Všetci odborníci pritom hovoria, čo treba robiť - predškolské vzdelávanie a projekty ako Omama. Tie rozvíjajú deti v ranom veku, ktorý je pre dieťa najdôležitejší.
Začať v šiestich rokoch diagnostiku, že tu máme mentálne zaostalé deti, nepomôže, samozrejme, nikomu. A tak už od roku 2015, keď komisia pohrozila tým, že voči Slovensku začne konanie, nerobíme nič. Nepočúvame odborníkov ani Úniu a pokračujeme vo všetkom, čo robíme zle. Zatiaľ sa nám podarilo zahodiť budúcnosť ďalším a ďalším tisícom detí z vylúčených komunít.
Bruselu došla trpezlivosť
Po ôsmich rokoch (!) Európska komisia stratila trpezlivosť. Na Súdny dvor posiela žalobu a skončiť sa to pre Slovensko môže zle. Hrozia nám vysoké pokuty, ale hlavne - ďalšie a ďalšie zničené životy detí.
Máme pritom príbehy, ktoré nám naznačujú, aký veľký problém máme. Časť rómskej komunity, ktorá odišla do Británie, totiž odišla aj s deťmi, ktoré v našom systéme mali označenie, že sú mentálne zaostalé. V britskom školstve dostali podporu a takmer všetky študujú na normálnych školách, majú maturitu a mnohé smerujú aj na vysoké školy. Text, v ktorom to opisovala Denisa Gdovinová, vyšiel ešte v roku 2018 v .týždni a získal aj novinársku cenu.
Ak dnes premiér Eduard Heger hovorí, že je to dlhodobý problém, má pravdu. Lenže vláda, v ktorej sedí, je tu už tri roky a to je čas, za ktorý sa žaloba zvrátiť dala. Komisia totiž nie je padnutá na hlavu - opakovane sme si s ňou vymieňali listy a opakovane slovenskí ministri odpisovali do Bruselu, že žiadne rómske deti nesegregujeme.
Aj Juraj Draxler, aj Robert Kaliňák tvrdili, že keďže nemáme etnické dáta, tak žiadne rómske deti nediskriminujeme, pretože systém pozná len deti bez farby pleti. To, že štát dokáže zbierať aj etnické štatistiky, ale anonymne, roky ignorovali.
Bezodný pohár eurofondov
A tak síce máme stámilióny eur na vylúčené komunity z eurofondov, ale roky ich futrujeme do nezmyselných projektov a roky nevieme donútiť starostov, aby v najzaostalejších komunitách spravili aspoň cestu a vodovod. Ak totiž starosta nič nechce robiť, tak sa štát môže postaviť aj na hlavu. Na poličke nám teraz ležia milióny na pitnú vodu do komunít, kde žiadnu vodu nemajú, no zbytočne.
Máme obce, ktoré sú oveľa ďalej. Už stokrát spomínaný Spišský Hrhov si dokonca urobil vlastné diagnostické centrum, pretože starosta Vladimír Ledecký zistil, že bez neho pôjdu všetky deti rovno do špeciálky.
Problémom je rasizmus
Problém je však oveľa hlbší - je v našich hlavách a volá sa rasizmus. Raz sa mi do telefónu rozplakala jedna riaditeľka školy, kde segregujú deti v jedálni. Robila som o nich reportáž a nevyšli z toho lichotivo.
Vysvetľovala mi, že deti chcela desegregovať, ale primátor mesta jej povedal, že ak to urobí, rovno si môže zbaliť veci. A keďže mesto je zriaďovateľ škôl, tieto rozhodnutia síce stoja na riaditeľoch, no tí sa zodpovedajú lokálnym politikom.
Sme v bode, keď na segregáciu rómskych detí už neexistujú jednoduché odpovede. Keby sme totiž chceli riešiť aj to, že v niektorých obciach sú čisto rómske školy, je to nereálne.
Sústrediť sa však okamžite musíme na predškolské vzdelávanie a na to, aby sme deti neodsúdili v šiestich rokoch na život v absolútnej chudobe. Keď totiž prídete do akejkoľvek osady, malé deti vám so žiarivými očkami hovoria, čím by v živote chceli byť. Policajti, raperi, učiteľky, lekári. Vidíte šikovné deti, ktorým nedáme žiadnu šancu na lepšiu budúcnosť.
Ľudia to neradi počujú, no na Slovensku sme si zvykli Rómov nepovažovať za rovnocenných ľudí. Vytvorili sme tu dve kategórie občanov. Jedna naša - väčšinová. A tá druhá rómska. Robíme to najmä preto, aby sme si dokázali zdôvodniť, prečo sa správame neľudsky a nedemokraticky.
Keď vidíme biedu detí v osadách, uspokojujeme sa s tým, že majú rodičov, ktorí sú za ne zodpovední. Lenže aj tí rodičia boli deťmi a pred dvadsiatimi rokmi si predošlá generácia hovorila to isté.
Jediný, kto brzdí akýkoľvek progres v tejto téme, je bežný Slovák. Volič. Majorita. Dehumanizovali sme celú skupinu ľudí, len aby sme sa sami so svojimi zlyhaniami cítili akosi lepšie. Skôr či neskôr tomu budeme musieť čeliť. S pokutou aj bez pokuty.
Podcast týždňa: TransFér
Mia Žureková sa venuje citlivým témam v denníku SME už dlho. Mesiace pracovala na novej podcastovej minisérii TransFér. Je o trans ľuďoch - o ich trápeniach, praktických problémoch, prežívaní. Je o vyvracaní mýtov a hlúpostí, ktoré si ľudia myslia. TransFér je ľudský a vysvetľuje zrozumiteľne náročnú tému.
Som Mii veľmi vďačná, že sa do tohto pustila. Téme totiž rozumie málokto a zdroje sa dajú na Slovensku nájsť zväčša len v angličtine. Vyšli už tri časti - o tom, kto sú vlastne trans ľudia, ako vyzerá medicínska tranzícia a ako prežívajú trans ľudia vzťahy. Vypočujte si Miinu minisériu, možno dosiahne aj to, že budeme mať na Slovensku viac empatie k sebe navzájom.
Na túto tému vzniklo aj veľa skvelých filmov. Jeden dokument mi dovoľte odporučiť aj vám. Transhood je film, ktorý jeho tvorcovia nakrúcali päť rokov. Sledovali, ako sa štyri trans deti v americkom Kansas City vo veku 4, 7, 12 a 15 rokov vyrovnávajú so svojím životom, pohlavím, rodom a spoločnosťou. Je to fascinujúci, citlivý a unikátny pohľad do rodín, ktorým rozumie len málokto. Film nájdete na HBO Max.
Dobrá správa týždňa: Instaprofil na Madeire
S rubrikou dobrá správa týždňa sa posledný mesiac dosť trápim. Neviem, či preto, že menej sledujem dobré správy, alebo preto, že by neboli. To prvé sa mi zdá pravdepodobnejšie.
Nielen moje dni, ale každý deň bezpodmienečne zlepší náš kamarát Rarach. Spolu so svojou ženou Andreou a synom Mišom sa rozhodli zbaliť, predať byt a presťahovať sa na portugalskú Madeiru. Okrem krásnych výhľadov je jeho instagram plný zábavných historiek s malým Mišom a okrem toho vám dá veľa tipov na cestovanie po Madeire.
Rarach je vzácny človek aj preto, že otvorene hovorí o svojej minulosti. Kedysi šéfoval chuligánskym ultras, bil sa aj hajloval. Zmenilo ho aj to, že stretol svoju ženu, a keď počas kampane robil ochrankára vtedy ešte kandidátke Zuzane Čaputovej. Hovorí o tom aj preto, že chce vzdelávať ľudí a pomôcť rovnako zmäteným 16-ročným chlapcom, akým bol aj on sám.
Veľa slnka, krásnej prírody a vtipných storiek nájdete na profile Rarachjenamadeire. Manželom Rarachovcom do nového života želám, samozrejme, len to najlepšie. Chýbate nám.
Video týždňa: Danuše Nerudová
Tento týždeň ma dosť vážne skolila nejaká vírusová pliaga, takže výber videa týždňa bol jasný. Vo štvrtok k nám z Brna zavítala Danuše Nerudová, bývalá prezidentská kandidátka a česká ekonómka. Rozprávali sme sa o ženách v politike, o kampani, ale aj o dôchodkovom systéme.
Hudobná bodka: Miley Cyrus
Ak túžite po letnej atmosfére, Backyard Sessions je pre vás. Miley Cyrus má nový album a rozhodla sa k nemu vydať aj live verziu natočenú celú v krásnom dome v Los Angeles.
Miley Cyrus je zvláštna, od detskej preafektovanej hviezdičky to dotiahla do dospelosti a naozaj vkusného ľahkého počúvania. Navyše, jej spevácky talent je jasný aj ľuďom, ktorým je nesympatická a nemajú ju radi.
Z jej nového albumu Endless Summer Vacation je pesnička Jaded moja naj, preto je dnes aj hudobnou bodkou tohtotýždňového newslettera. Ak si chcete pozrieť celú jej Backyard Sessions, nájdete ju na Disney +.
Toto bolo päťdesiate druhé vydanie newslettera ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
Prihláste sa zadarmo na odber newslettra ZKH píše. Prihlásiť odber>
