Netreba byť expertom na bezpečnostnú analýzu na istotu, že celý slovenský NBÚ je fake. Alebo, ak chcete slovenskejšie, atrapa. V zmysle Potemkin, na rozdiel od ktorého však neplní ani tú jedinú funkciu, čo by azda mohla vytvárať v očiach spojencov zdanie, že ich materiály rôzneho stupňa dôvernosti sú bezpečne uložené, ak sa dostanú na Slovensko.
Aféra okolo ne/potreby previerky pre ministra Mikulca je „iba“ záverečný – teda zatiaľ záverečný – akord z predlhého zoznamu občas až (tragi)komických škandálov a situácií.
Previerku nedostal len Puškár, ale aj kľúčový svedok Tupého vraždy. NBÚ trpí kauzami Čítajte Tiahnu sa ako červená niť (doslova červená – riaditelia Blanárik, Magala, takmer riaditeľ Benček) dejinami úradu po tom, čo konšpiračný spôsob pádu prvého šéfa NBÚ – kauza skupinka – predznačil budúcnosť ako takpovediac sebanapĺňajúce sa proroctvo.
Rozumiete, autor si nerobil monitor, ale staví veľkú sumu na to, že ešte ani v postsovietskom priestore nenájdete iný bezpečnostný úrad, ktorý by stihol mať za 20 rokov za riaditeľa jedného dokázaného donášača komunistickej politickej polície a druhého, ktorý je pre zmenu ex post stíhaný pre podozrenie vo veci obzvlášť závažného zločinu (ekonomická kriminalita).
