Činnosť Národného bezpečnostného úradu začína byť viditeľná. Padla prvá veľká ryba - riaditeľ finančnej polície Jozef Stieranka. NBÚ mu odobral oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami. Stratil tým spôsobilosť zastávať nielen v polícii, ale aj v ktorejkoľvek štátnej službe funkcie, pri ktorých je nevyhnutný styk s utajovanými skutočnosťami.
Keďže NBÚ svoje rozhodnutia nezdôvodňuje, pretože podklady, na základe ktorých ich prijíma, sú tajné, možno sa len domnievať, prečo sa stal Jozef Stieranka „nespôsobilým“. Verejne známe sú len dve okolnosti, ktoré by mohli v jeho prípade predstavovať bezpečnostné riziká. Prvou je jeho príslušnosť k bývalej ŠtB a druhou únik tajných informácií - známa kauza prepisov telefonátov advokáta Romana Kvasnicu v nepovolaných rukách.
O Jozefovi Stierankovi je známe, že je bývalým pracovníkom ŠtB. Aspoň na základe dostupných informácií však nemožno jednoznačne usudzovať, že tento fakt predstavuje bezpečnostné riziko. Stieranka totiž nikdy neprenasledoval tzv. vnútorného nepriateľa, ale sa zaoberal ochranou ekonomických záujmov štátu. Nie je jasné, či pri práci v ŠtB prichádzal do styku napríklad s pracovníkmi KGB, čo by bolo z hľadiska bezpečnostných záujmov Slovenska a NATO naozaj rizikom, a teda aj jeho profesionálnou diskvalifikáciou. Keby však stratil bezpečnostný certifikát iba preto, lebo pracoval v ŠtB, nebolo by to správne rozhodnutie. Druhou stranou mince je skutočnosť, že na čele finančnej polície by už v roku 2002 nemusel stáť „eštebák“. Ak bol dôvodom rozhodnutia NBÚ únik nahrávok odpočúvaných telefonátov, znamená to, že musia existovať dôkazy, že k chybe došlo vo finančnej polícii a priamu zodpovednosť za to nesie Jozef Stieranka. V takom prípade musí nasledovať aj čosi iné. Trestné konanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa a ohrozenie služobného a štátneho tajomstva. Nie je známe, že by v kauze odposluchy konali orgány činné v trestnom konaní… Stierankov pád teda môže mať aj iné dôvody a pozadie. PETER TÓTH, toth@sme.sk
