Autor je bývalý štátny tajomník ministerstva práce za Smer-SD, predseda Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku
Situácia, v ktorej sa ocitli nielen Rómovia a nielen v Jasove a Moldave nad Bodvou, je príkladom nepremyslených a nesystémových zmien, akých sa minister Milan Krajniak dopustil za uplynulé tri roky neraz.
Opatrenia prináša náhodne, pod tlakom okolností, bez serióznej analýzy a pochopenia súvislostí. Najmä ak ide o ľudí, ktorí žijú na okraji spoločnosti, nechodia voliť a ostatných buď nezaujímajú, alebo majú voči nim negatívne predsudky.
Zhrnuté a podčiarknuté: ušetrené peniaze bez politických nákladov.
Večná aktivácia, lebo roboty niet
Minister má pravdu, že veľká časť poberateľov aktivačného príspevku sa ani po rokoch nezamestná. Tento argument by ho však mal viesť k vypusteniu aktivačného príspevku zo zákona o službách zamestnanosti. Ten definuje nástroje a spôsoby, akými štát pomáha nezamestnaným, aby získali prácu.
Ak však menil zákon o pomoci v hmotnej núdzi, mal dať aktivačnému príspevku iný význam. Má byť ocenením akejkoľvek pracovnej aktivity sociálne odkázaného, ktorá znižuje jeho vylúčenie zo života spoločnosti alebo ktorou prispieva k spoločenskému začleneniu iných členov domácnosti, najmä detí.
