Snem „rebrandovanej“ SaS niesol toľko znakov výťahovej strany, že ani sa nečudujme Korčokovi, že so značkou nechce mať nič spoločné. Záverečný obraz z vyhlasovania „nového“ predsedu, keď za Sulíkom na pódiu stálo viac ľudí, než sedelo v publiku, je celkom milé apropo k novému naratívu „ideme voľby vyhrať“.
Navzdory väčšine voličov SaS, ktorí neľúbia oportunistov, miernu chválu si zaslúži, že hlasovať o Hlase sa zdržali.

Na najnepodstatnejšiu otázku politickej debaty, že „s kým si viete predstaviť..?“, prípadne „koho vylučujete?“, nie je obmedzovanie vlastného manévrovacieho priestoru to najlepšie riešenie. Teda do takých októbrových (novembrových, decembrových) dní, keď na výber zostane morálny kompromis alebo nové (predčasné) voľby.
Naopak, z rovnakého dôvodu bolo horšie než zbytočné, až kontraproduktívne vyhlásiť registrované partnerstvá za podmienku vstupu do koalície. Celkom ironické pritom je, že predseda PS, o ktorom Sulík tvrdí, že „chcú ľuďom diktovať, ako majú mať dobrý život“, radí tú istú agendu medzi priority, ale nie podmienky vstupu do vlády.