Keď sa skončila druhá vláda Smeru, autor bol v menšine, ktorá verila, že v slovenskom verejnom priestore sa už viac nevyskytne také čudo, ktoré by sa pýtalo – v zmysle – „prečo štátna firma nemôže využívať čierne fondy na podplácanie, keď to môžu robiť kdejakí súkromníci“.
Netrvalo dlho a vyjasnilo sa, že Ľubomír Jahnátek až takou najkrajnejšou krajnosťou nebude.
