Autor je riaditeľom výskumného Centra médií a žurnalistiky
V roku 2010, keď maďarský parlament prostredníctvom nového zákona o médiách zaviedol obmedzenia nezávislej žurnalistiky vrátane pokút za „nevyrovnané pokrytie“, niekoľko vlád krajín EÚ, medzinárodných organizácií a mimovládnych organizácií pre mediálnu slobodu protestovalo.
„Toto je priama hrozba pre demokraciu,“ vyhlásila Jean Asselborn, vtedajšia ministerka zahraničných vecí Luxemburska. Naznačila tak, že prijatím takého obmedzujúceho zákona si maďarský premiér Viktor Orbán osvojil správanie autokratov vrátane „posledného diktátora v Európe“, bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a ruského prezidenta Vladimira Putina.
Medzi atómovou bombou a kozmetikou
No napriek rozruchu bol zákon prijatý a vládnuca politická strana Fidesz, ktorú vedie Orbán, mala odvtedy úplnú slobodu pri krotení nezávislých a kritiku vyjadrujúcich médií. Výsledkom je, že maďarská vláda a jej súkromní obchodní spojenci teraz ovládajú obrovské lány mediálneho priemyslu v krajine.
O desať rokov neskôr čelí Európska komisia rozšíreniu tejto politiky do iných častí Európy. V septembri minulého roka zverejnila výkonná zložka EÚ nové nariadenie známe ako Európsky zákon o slobode médií (EMFA), ktorého cieľom je riešiť tento problém.
Keď bol zákon v septembri minulého roka zverejnený, eurokomisárka Věra Jourová sa vyjadrila, že EMFA leží niekde medzi „atómovou bombou“ a „kozmetikou“.
EMFA je pravdepodobne najprogresívnejšou právnou iniciatívou zameranou na médiá, aká sa kedy objavila na európskom kontinente. Keďže ide o úpravu vnútorného trhu, štátni zákonodarcovia ju nebudú môcť prekrútiť podľa svojich predstáv, ako sa to zvyčajne stáva v súvislosti so smernicami – typom legislatívy, ktorú musia členské štáty EÚ inkorporovať do svojich zákonov. To je pozitívne.
Je však nepravdepodobné, že EMFA splní svoj účel, najmä v krajinách s problematickým postojom k mediálnej slobode, keďže nerieši skorumpované prideľovanie verejných financií.
Zákon prinúti mediálne zdroje zverejňovať údaje o vlastníctve a odhaliť, ako vlády robia rozhodnutia o finančnom prideľovaní mediálnym zdrojom. Len málo pravdepodobne však bude mať značný vplyv, ak vôbec nejaký, na už existujúci mediálny odchyt – systém finančnej korupcie, ktorý vlády používajú na ovplyvňovanie mediálnych agentúr s cieľom zladiť ich záujmy so záujmami vládnucich politikov a ich spojencov.
Bez pevných ustanovení o financovaní bude vplyv EMFA oslabený v krajinách, kde je štátny odchyt v pokročilom štádiu a kde sú vládne správy šírené do éteru úplne bez protiargumentov.
Chce to nové pravidlá
Ako sa podarilo toto štádium v Maďarsku dosiahnuť, je dodnes udivujúce. No skutočnosť je taká, že od roku 2010 bolo Viktorovi Orbánovi umožnené podniknúť masívne prevzatie súkromne vlastnených médií bez protiopatrení tých ľudí v Bruseli, ktorí tvrdia, že bránia európske hodnoty.
