Autorka je režisérka
Nadchádzajúce voľno môžeme smelo chápať ako oslavu toho, že už 33 rokov nemusíme povinne mávať tribúne s vystavenými komunistickými funkcionármi. Alebo môžeme osláviť vstup Slovenska do Európskej únie. Ja osobne oslavujem začiatok vysielania Československej televízie.
Je sviatok práce v roku 1953. Telo Milady Horákovej už tretí rok tlie v neznámom hrobe, na mieste, ktoré sa nikdy nenájde. Sestra Zdenka Schelingová, ktorú pred rokom nahú naťahovali na škripci a potom celú noc kopali do pŕs a topili v ľadovej vode v plechovej vani, sa v ilavskej base premieňa na rakovinou týraný výkričník bolesti.
Od popravy Vladimíra Clementisa ešte neprešiel ani polrok a jeho popol, rozsypaný na zľadovatenej ceste za Prahou, už pravdepodobne rozniesli prechádzajúce autá po celej našej socialistickej vlasti.
Televízni technici a moderátori sú nepochybne zdrevenení trémou, čaká ich totiž vystúpenie pred národom. Prvé televízne vysielanie môžeme považovať za vzorku radostného budovania socializmu.
Je to záznam príšerností.
