Prestup Gyimesiho do Aliancie je zatiaľ najďalekonosnejší moment jarnej transferovej sezóny. (Povedzme asi desaťkrát nosnejší než Drucker za 200-tisíc do Hlasu).
Rozhodnutie konzervatívnej frakcie (exSMK) dať Gyimesimu 150. miesto na kandidátke znamená na 90 percent zánik Aliancie. Vyhlasovať, že „gamechanger“, ešte netreba, aj keď liberálna (postbugárovská) platforma nezľavuje ani piaď z toho, že „nem, nem soha“.
Preferovaný scenár autora, že za vylepšené pozície na kandidátke postbugárovci Gyimesiho napokon pardonujú (nevetujú), vyzerá čoraz nepravdepodobnejšie. Kompetenciu rozhodovať má však predsedníctvo, takže deň-dva ešte vyčkajme.
Autorskú predtuchu, že kvôli Gyimesimu „exesemkáči“ pustia k vode celú hidašovskú frakciu, opodstatňovalo už ideologické súznenie. Majú zhodu, že Orbán je najvyššia autorita (na ktorého sa nechytá ani teraz aktuálny František).
Okrem toho, z Pešti tečú – cez rôzne nadácie - do prostredia exSMK miliardy forintov, ktoré majú tú peknú vlastnosť, že okrem kultúry, športu, cirkví, školstva (nesmierne) blahodarne vplývajú aj na životnú úroveň menšinovej elity.
Gyimesiho výtlak však rovnocenne zvyšuje aj čoraz širšie presvedčenie v celej komunite, že menšinoví lídri sú úplne nespôsobilí resp. „nepoužiteľní“, takže vrátiť Maďarov do parlamentu dokáže len nový superpolitik. Vyhlásiť, že Orbán II, by im znelo ako rúhanie, ale naratív je, že ak nie Gyimesi, tak nikto.
