Už sme si tu viackrát povedali, že politici síce nad prieskumami vždy mávnu rukou, akože to je malichernosť, ktorou sa oni pri rozsiahlej a plodnej práci v prospech občanov nezaťažujú, ale v skutočnosti ich vzrušujú ako máločo iné.
Iste, každý má aj svoju špecifickú záľubu (Peter Pellegrini sa opája predstavami o dopravných prostriedkoch, Igor Matovič pohľadom na výpis zo straníckeho účtu, Robert Fico špeciálnymi edíciami prémiových značiek nápojov a Borisa Kollára necháme tak), ale keby sa museli dohodnúť na tom, čo budú večer robiť, pozerali by si prieskumy.

A keby ich nikto nevidel, spolu by sa smiali Eduardovi Hegerovi. Nie je ťažké predstaviť si, ako sa posilnení cesnakom a pivom predbiehajú, kto prednesie lepšiu repliku o kultúre úcty alebo desiatkach reforiem, plieskajú sa po stehnách a keď niekto zvolá heslo „štátnik!“, vytrysknú im slzy smiechu a zalapajú po dychu.