Ani to nebolelo. Prezidentkino veto síce vytvorilo priestor na nádej, ale vieme, že tá je len prekurzorom sklamania. Od marca bolo zrejmé, že poslanci veľmi chcú odstaviť ÚHP od plánovania výstavby diaľnic a bolo ich toľko (137), že niekoľko kolísavých vedomí a svedomí na výsledku nemohlo nič zmeniť.
Politici si tak vytvárajú priestor slobodnejšie míňať peniaze na sprostosti. Vyhovárajú sa, že mudrovanie nevolených úradníkov spomaľuje výstavbu diaľnic, hoci o všetkom aj tak rozhodujú politici a smú rozhadzovať podľa svojho. Akurát chcú, aby to nebolo vidieť.

Rozumieme, stáva sa aj v lepších rodinách.
V slovenských podmienkach sa však k tomu pýta ešte niekoľko poznámok. Okrem iného sa v tejto veci netreba hnevať len na politikov, ale aj na ÚHP, ktorý sa dočkal karmického trestu za to, ako sa v tomto volebnom období spreneveril svojmu poslaniu a asistoval politikom pri činnosti, v ktorej im mal brániť.