Autor je teológ a spisovateľ
Ľubomír Paulovič má ako múdry Maťko vo filmovej adaptácii Dobšinského komédie Múdry Maťko a blázni pamätihodnú scénu. Rodina nevesty postupne prichádza do komory, v ktorej je zaťatá sekerka. Stoja pod ňou a nariekajú, keď sa ich Maťko, symbol rozumného a praktického dobrodruha, opýta prečo, povedia mu, že jedného dňa sa sekerka z trámu uvoľní a na niekoho spadne.
Rozprávkové pokračovanie z ruky prvého encyklopedistu modernej slovenskej psychológie Dobšinského poznáme. Zarážajúcejšie však je, že tradícia deštruktívneho spoločenského fatalizmu žije aj po filmovej adaptácii jedného z jeho najvýznamnejších príbehov.
Sme dnes Byzantínci?
Nenarazíme na ňu v rozprávkovom prostredí, ale vo verejnom priestore, ktorý si s poverčivou ľahkosťou Dobšinského gemerských gazdov osvojil predstavu, že nám bude už iba horšie, pretože sme bačovia, obdivujeme Jánošíka, pretože sme Byzantínci, pretože sme nikdy za nič nebojovali, nič si nezaslúžime, existujeme náhodne ako odhodený odrezok z cesta veľkých dejín, ktoré sa miesili na urodzených, kráľovských, panských stoloch strednej Európy.
Benátsky historik, učenec, tlačiar a obchodník s knihami Giovanni Aurispa sa pred Vianocami 1423 vrátil z Konštantínopola s nákladom vzácnych rukopisov. Jeho batožina obsahovala stovky diel Platóna, Plotína, Jamblicha, väčšinou diela klasického gréckeho obdobia, ktoré doplnili vznikajúcu zbierku byzantského humanistu a obnoviteľa európskej vášne pre klasické vzdelanie Bessariona, žijúceho ako väčšina Grékov po páde Konštantínopola v talianskych mestách.
Vďaka Bessarionovi dnes vieme, ako vyzerala klasická grécka filozofia, pretože zabezpečil živý prenos gréckej tradície a jej záchranu pred zánikom.
Rutinné a nepoctivé odkazy na akési byzantské dedičstvo slovenskej mentality nemajú oporu ani len v legendách. Byzantský politický systém striktne sledoval rímsku a neskôr východorímsku ceremoniálnosť, jeho liturgický a aristokratický prejav sa po páde Byzancie preniesol na Západ a kultúrne nás ovplyvnil jedinečným spôsobom. Klasická Byzancia uchovala rímske inštitúcie a rímske právo, ktoré dnes nepoctivá rétorika kladie do protikladu s údajne fatálnou byzantskou mentalitou Slovenska.
Je však možné, že prázdny odkaz na byzantské prekliatie súvisí s inštrumentalizovaním gréckej ortodoxie. Tento fenomén však pochádza z romantického a romantizujúceho prostredia 19. storočia a nijako nesúvisí s neporiadnym konštruktom vyskladaným na rovnici, že Byzancia bolo prvé Rusko, my sme z Byzancie, preto máme blízko k Rusku.
