Autor je veľvyslancom Spojeného kráľovstva na Slovensku
Korunováciu 6. mája budú vysielať do celého sveta. Sedemdesiat rokov od korunovácie kráľovnej Alžbety II. vo Westminsterskom opátstve bude v tom istom kostole korunované aj jeho veličenstvo kráľ Karol III., hlava štátu Spojeného kráľovstva, štrnástich domínií (vrátane Kanady, Austrálie a Nového Zélandu), zámorských území Spojeného kráľovstva a korunných závislých území.
Bohoslužba, ktorú povedie arcibiskup z Canterbury, bude odzrkadľovať dnešnú rolu panovníka a hľadieť do budúcnosti, stále však bude zakorenená v dlhoročných tradíciách. Pripomenie nám minulosť Británie a zároveň bude oslavovať rozmanitosť, inklúziu, hodnoty a demokraciu súčasnej modernej Británie.
Kto je Karol III., prvý kráľ s univerzitou
Kto je však osobou v centre tohto obradu, ktorá vo veku 74 rokov naplní svoj osud stať sa kráľom? Oficiálne životopisy vám povedia, že sa stal princom z Walesu v roku 1958, že bol prvým členom kráľovskej rodiny, ktorý študoval na univerzite (Cambridge), a že slúžil v kráľovskom letectve a kráľovskom námorníctve.
Z prvého manželstva s lady Dianou Spencerovou má dve deti – princov Williama a Harryho. Po ich rozvode a jej tragickej smrti v roku 1997 sa neskôr oženil s Camillou Parkerovou Bowlesovou, ktorú budú po jeho boku korunovať za kráľovnú.
Zastáva vyhranené názory na ochranu prírody a životného prostredia, architektúru, vzdelávanie aj budúcnosť mladých ľudí a podnikol aj konkrétne kroky na zmenu v týchto oblastiach, napríklad ako zakladateľ The Prince’s Trust a jeho School for the Built Environment spolu s ďalšími dvadsiatimi charitatívnymi nadáciami. Na úlohu hlavy štátu je pripravený lepšie než ktokoľvek iný, kdekoľvek, pred ním alebo po ňom.
V rokoch 2000 až 2003 som ako jeho osobný tajomník pre zahraničné záležitosti mal tú česť tri roky úzko spolupracovať s jeho kráľovskou výsosťou, ako sa vtedy volal. Čo som zistil?
Že pracuje neuveriteľne tvrdo, číta a komentuje úradné dokumenty skoro ráno a dlho do noci, medzi takmer neustálym kolobehom oficiálnych návštev a záväzkov. Že pozná fungovanie sveta oveľa lepšie ako väčšina ľudí na čele štátu. Len za tie tri roky, ktoré som s ním strávil, navštívil nespočetné množstvo nemocníc, škôl, tovární, podnikov, fariem, domovov dôchodcov a pietnych miest v Spojenom kráľovstve a v zahraničí.
Pri návštevách sa nielen pozerá, ale aj sa zapája. Rozpráva sa s lekármi o najnovších lekárskych postupoch, s farmármi o ich úrodách a s učiteľmi o ich školách. Nezaujímajú ho abstrakcie. The Prince’s Trust, ktorý založil v roku 1976, priamo pomohol miliónu znevýhodnených mladých ľudí, aby získali príležitosti, ktoré im zmenia život. Približne 90-tisíc z nich si nakoniec aj založilo vlastné podniky – mladí ľudia, ktorých spoločnosť pred príchodom princa do ich životov často považovala za zlyhávajúcich.
Podobne to platí aj pre jeho oficiálne cesty do zahraničia. Ide o vážnu záležitosť a svoju úlohu druhého najdôležitejšieho diplomata v krajine po kráľovnej bral naozaj veľmi vážne. Vždy sa snažil podporovať veci, ktorým veril, a využíval svoju výnimočnú sieť kontaktov, aby ich presadil.
