Hoci je náš parlament už takmer na konci trápenia, predsa ešte rokuje.
Tento týždeň prešiel ministrovi spravodlivosti Viliamovi Karasovi do druhého čítania dôležitý a zásadný zákon. Novela Trestného zákona mení výšku trestov za drogy, ale znižuje sadzby pri najzávažnejšej majetkovej a ekonomickej kriminalite. Zákon je to dôležitý aj preto, že súčasná úprava je stará, nedostatočná a v mnohom naozaj zlá. Stačí si len pozrieť rozsudok pána Šipoša, ktorý za pestovanie marihuany na mastičky dostal šialený trest 15 rokov a prepadnutie majetku.
Dnešný newsletter však nebude o drogách. Dnes sa chcem opäť vrátiť k téme znásilnenia. Minister spravodlivosti sa totiž rozhodol nechať starú verziu znásilnenia. V Trestnom zákone je znásilnenie definované takto:
§ 199 Znásilnenie
(1) Kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov.
Odborníci roky upozorňujú, že takáto definícia nereflektuje nič, čo o znásilnení vieme. Medzinárodné normy nedefinujú sexuálne násilie podľa toho, či niekto použije násilie alebo hrozí násilím. Dnešné vedecké poznatky nám ukázali, že 70 percent obetí pri sexuálnom násilí zamrzne a nebráni sa. Jednoducho tak funguje mozog.
Bessel van der Kolk podrobne opisuje zamrznutie vo svojej knihe Telo si pamätá. Kolk skúmal zamrznutie tak, že sledoval, aké zmeny sa pri tejto reakcii dejú v mozgu. Zistil, že za zamrznutie ľudia vôbec nemôžu - váš mozog jednoducho vypne niektoré centrá a nemáte na výber. Prekonať sa podobná reakcia dá len tréningom, vážnejšie stavy len terapiou. Ide o takú bežnú reakciu človeka, že ten, kto písal paragraf v Trestnom zákone, evidentne o násilí a reakcii mozgu nevedel nič.
Minister Karas sa rozhodol, že definíciu znásilnenia v Trestnom zákone meniť nebude. Podľa jeho slov mu totiž povedali policajti, že by nevedeli prípady vyšetrovať. Spomenul aj to, že by sme prišli do situácií, kde si ľudia spisujú súhlas pred pohlavným stykom.
Lenže my nehovoríme o anekdotách ani o pocitoch policajtov, ktorí už dnes vyšetrovať znásilnenie nechcú a nevyšetrujú - ani v prípadoch, v ktorých ženy kládli aktívny odpor. Môžeme sa priamo pozrieť na aktuálny prípad do Českej republiky, kde majú presne také isté znenie paragrafu znásilnenia.
Iste si pamätáte na prípad poslanca Top 09 Dominika Feriho. Urobil toho viac, no pred súd sa postavil za dve znásilnenia a jeden pokus. Lenže aj novinárka Alarmu Apolena Rychlíková s Jakubom Zelenkom z Deníka N opísali prípadov oveľa viac. Policajti a štátne zastupiteľstvo odložilo až päť iných prípadov Feriho a jeho obetí.
Andrea Procházková z Respektu sa dostala práve k týmto odloženým prípadom. A kým Feri nechutne zneužíva svoje postavenie a tieto ženy obviňuje v médiách, že si to vymysleli a aj polícia ich prípady odložila, pravda je úplne iná. Polícia aj štátni zástupcovia súhlasia s tým, že sa skutky naozaj odohrali tak, ako ženy policajtom opísali. Lenže z právneho hľadiska v tom polícia ani prokurátori nevidia trestný čin znásilnenia.
Možno si pamätáte, že Apolena a Jakub opisovali príbeh jednej ženy, ktorú Feri odviedol do izby a snažil sa ju nútiť k sexu. Dvere zatarasil stolčekom, aby nemohla odísť. Štátna zástupkyňa pri odložení jej prípadu argumentuje takto: „Poškodená síce uvádzala, že sex s podozrivým nechcela, dávala najavo, že styk nechce, nie je však schopná uviesť, akým konkrétnym spôsobom tak učinila, rovnako ani to, ako mal podozrivý jej nevôľu prekonať,“ píšu v uznesení. Dodali, že sa z miestnosti (zatarasenej) nepokúsila odísť.
Čo teda vlastne je odpor? Nestačí nie? Musíte sa biť s niekým, kto je od vás o dve hlavy vyšší a o 30 kíl ťažší? A čo ak ste presvedčená, že by vás pri kladení odporu mohol zabiť? Andrea opisuje, že českí policajti, podobne ako tí slovenskí, väčšinou považujú za znásilnenie len stereotypné a extrémne prípady a podmienky na naplnenie znásilnenia vykladajú úzko a často v prospech páchateľov. Presne to isté sa deje u nás a bude sa to diať aj naďalej, ak definíciu znásilnenia nezmeníme.
Ak minister Karas tvrdí, že je to nevykonateľné, možno by sa mohol pozrieť do krajín, kde takúto definíciu zmenili - Belgicko, Cyprus, Dánsko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Island, Írsko, Luxembursko, Malta, Nemecko, Slovinsko, Švédsko, Veľká Británia a Španielsko definujú znásilnenie ako sex bez súhlasu. Prípadov s Dominikom Ferim, ktoré Respekt opísal, je viac - všetky majú spoločné to, že ich odložili preto, že policajti a prokurátori nevideli aktívny a razantný fyzický odpor žien, ktoré sa stali obeťami prominentného poslanca.
Neviním ministra Karasa zo zlého úmyslu. Z toho, ako som to vnímala, aj keď sme na túto tému viedli neformálnu debatu, je prosto v téme len málo zorientovaný, policajti ho presvedčili, že by s tým mali oštaru. Čerešničkou na torte je už len to, že v pracovnej skupine o Trestnom zákone boli dve ženy a asi 40 mužov.
Ešte stále je však šanca prehodnotiť tento postoj. Zákon ide do druhého čítania a minister aj poslanci môžu paragraf znásilnenia ľahko zmeniť. Slovensko je v rebríčkoch nahlasovania znásilnení a sexuálnych trestných činov na chvoste Európskej únie - ženy neveria, že sa prípad vyšetrí, policajti dookola traumatizujú obete a namiesto páchateľa skúmajú práve také veci, ako to, či obeť dostatočne kládla fyzický odpor. Neexistuje žiadny dôvod na to, aby sme verili policajtom, že by inú definíciu znásilnenia nezvládli a bola by nevykonateľná. Oni totiž nezvládajú ani túto. Hovorí o tom opakovane aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a Slovensko ho nesmie a nemá ignorovať.
Ak to so sexuálnym násilím myslíme vážne, na palubu musí naskočiť aj minister Karas. Stačilo by, aby počúval ľudí, ktorí s obeťami znásilnenia pracujú. Šancu na to ešte má - druhé čítanie Trestného zákona je na schôdzi až o mesiac. Držím mu palce.
Podcast týždňa: Kauza Feri - kládli odpor?
Andrea Procházková okrem článku pre Respekt hovorila o kladení odporu pri znásilnení aj v podcaste českého týždenníka. Využijem tento priestor aj na to, aby som vyjadrila úctu a rešpekt jednému z najväčších mladých talentov českej žurnalistiky. Andrea má len 28 rokov, vyštudovala právo a za krátky čas sa vypracovala až na zástupkyňu šéfredaktora Respektu. Píše fantasticky a na konte už má aj jednu knihu - rozhovory s Petrom Pithartom. Mám to šťastie, že ju poznám aj osobne, a okrem kolegyne Laury Kellöovej väčší talent medzi mladými ženami nepoznám. Je fantastické mať okolo seba toľko šikovných mladých žien.
Dobrá správa týždňa: Mucskovci organizujú zbierku pre Ukrajinu
Ak nepoznáte rodinu Mucskovcov, je to chyba. V Bratislave šijú kvalitné pánske obleky na mieru. Rozhodli sa urobiť zbierku pre Ukrajinu a vybrali si netradičný typ - vyzbierať chcú 1,2 milióna eur na kúpu tanku pre ukrajinskú armádu. Dohodnutí sú už so zbrojovkou, ktorá by tank dodala.
Susedia Česi už podobnú zbierku úspešne majú za sebou. Teraz je rad na nás a ja sa chcem týmto aj verejne ospravedlniť bratom Mucskovcom, ktorí sa so mnou snažili prednedávnom spojiť práve pre túto zbierku, ale nepodarilo sa.
Zatiaľ majú bratia Mucskovci na transparentnom účte 30-tisíc eur, verím, že métu na Slovensku dáme. Ich zbierku nájdete tu.
Na tomto mieste sa patrí pripomenúť aj to, čo zorganizovali kolegovia reportéri, fotoreportéri a dokumentaristi. Podarilo sa im vyzbierať peniaze na sedem sanitiek a dva džípy a len pred niekoľkými dňami ich boli odviezť na Ukrajinu. Celé to zorganizoval fotograf Denníka N Vlado Šimíček, a ak si pozriete ich video, ktoré natočil dokumentarista Juraj Mravec, určite budete dojatí, to vám garantujem.
Ambícia rubriky dobrá správa týždňa je aj to, aby sme nezostávali v mizérii a depresii, ktorú na Slovensku cítiť na každom kroku. Na Slovensku je veľa skvelých ľudí, ktorí robia skvelé veci. Ak sa spoja, ak sa zaktivizujú, vedia robiť neuveriteľné veci. Vlado, bratia Mucskovci, ďakujeme!
Článok týždňa: Bývalá členka Milosti
Aktuality zverejnili vo štvrtok ráno dôležitý článok - rozsiahly rozhovor s Denisou Tomíkovou, ktorá bola dlhoročnou členkou Spoločenstva Milosť, no keď dosiahla 18 rokov, odišla. Jej rodina však v Milosti zostáva.
V rozhovore s Monikou Vatrálovou a Annamáriou Dömeovou im Denisa Tomíková opísala, ako musela ako tínedžerka pracovať, aby jej rodina mala z čoho žiť, ale aj to, ako jej otec vyplienil účet, kde mala odložené peniaze na vysokoškolské štúdium. Prečítajte si jej svedectvo, je dôležité hovoriť aj o nebezpečných sektách a spoločenstvách.
Video týždňa: Martin Čepček
Poslanec Čepček kandidoval do parlamentu na kandidátke OĽaNO, no z klubu ho neskôr vylúčili. Hlasoval totiž s opozíciou a so spolustraníkmi sa rozišiel. Dnes úzko spolupracuje v parlamente najmä s otcom a synom Kuffovcami, ktorí sa do parlamentu dostali na Kotlebovej kandidátke, a často spolupracuje s fašistami na rôznych zákonoch a spolu často aj hlasujú.
Prijal pozvanie do Rozhovorov ZKH, kde sme sa rozprávali o jeho politickej budúcnosti, postoji k vojne na Ukrajine, ale aj o jeho rekordných počtoch návrhov na zákaz interrupcií.
Hudobná bodka: Prince
Tento víkend je korunovácia britského kráľa, ale výber hudobnej bodky týždeň s tým nesúvisí. Pred dvoma týždňami to bolo sedem rokov, čo zomrel Prince. Využijem to na jeho live verziu Purple rain, ktorá je jedna z najdokonalejších piesní v histórii. Teda aspoň podľa mňa.
Toto bolo päťdesiate štvrté vydanie newslettera ZKH píše. Ďakujem, že nás čítate a počúvate.
Prihláste sa zadarmo na odber newslettra ZKH píše. Prihlásiť odber>
