Udalosť SR
Trestný zákon. Teda ak prejde aj cez druhé a tretie čítanie po tom, ako sa v prvom Karasovi zadarilo. Odborno-právneho hodnotenia sa autor zdrží – zdržal by sa, ešte aj keby materiál študoval (akože neštudoval) –, z prvého počutia relevantnejších (o)hlasov však má pocit skôr zlý než dobrý.
Podstatnejšie je, že na takýto hlboko-ďalekosiahly zárez, akým novela Trestného zákona vždy je, nevhodnejší politický čas už nemôže ani byť. Mimo nulitnej verejnej debaty a aspoň akého-takého spoločenského konsenzu by to chcelo najmä predkladateľa vyššej legitimity než minister odvolanej vlády. Síce jej zostáva zákonodarná iniciatíva, ale politická legitimita na taký zásadný krok je minimálna, ak vôbec nejaká.
Môžeme sa utešovať, že proti totálne vyšinutému parlamentu existuje poistka v osobe Hegera ako spolupredkladateľa, ktorý môže návrh kedykoľvek stiahnuť z rokovania, ale politická legitimita (nie legalita!!) premiéra vetovať procesy v tej NR SR, ktorá ho odvolala, je, ehm, no, taká slovenská. Mandát stratil pred pol rokom a prežíva len z poverenia prezidentky.
Podcenená udalosť
Pellegriniho coming out. Nie taký, na aký myslíte. Teda ak len nemyslíte na spoluprácu Hlasu s Republikou, kde došlo k spresneniu „neviem si predstaviť“, resp. „neuvažujeme o takom scenári“, ktoré indikuje vyčistenie doterajšej pozície.
