Dalo by sa začať aj tak, že v závetrí ruskej agresie na Ukrajine sa rozvíja v Európe geopolitická debata o čínskom vzťahu. Žiadne závetrie však neexistuje. Rovno z Kyjeva vstúpil do diskusie Zelenskyj. Vyzval Si Ťin-pchinga v hodinovom (!) telefonáte, o ktorý sa usiloval už mesiace, aby Čína prevzala rolu sprostredkovateľa v diplomatickom riešení konfliktu.
V Európe sa to číta prevažne tak, že po jasnom odmietnutí dvanásťbodového mierového plánu Číny – ktorý sa celkom páčil v Kremli –, Zelenskyj mení stratégiu. Súčasne s vedomím, že pomoc Západu nemá alternatívu, vraj dospel k záveru, že na „vymäknutie“ Putina sú euroamerické sankcie málo. A efektívnejší tlak inými nástrojmi by vedel na Kremeľ vyvinúť Peking.
Okamžité interpretácie, že k Číne natiahnutá ruka je akoby vyjadrená nedôvera Západu, sú iste prestrelené. (Aj keď po Pentagon Leaks sa veľa špekuluje, či únik informácií, ktorého pasáže občas neboli k Ukrajine prívetivé, nerozkýval vzťahy s administratívou Bidena.) Vťahovanie Číny do diplomatických hier, hoci len symbolické, je však mistrál do plachát tých, ktorí v situácii eskalujúcej rivality medzi USA a Čínou razia predstavu EÚ ako nezávislejšieho, tretieho geopolitického pólu.
