Necelých päť mesiacov pred schváleným termínom predčasných volieb definitívne končí vláda povereného premiéra Eduarda Hegera.
Prezidentka Zuzana Čaputová začiatkom budúceho týždňa vymenuje úradnícku vládu na čele s ekonómom Ľudovítom Ódorom. Bude to prvý úradnícky kabinet v histórii Slovenska.
Opozičný Smer a Hlas vzhľadom na politickú situáciu vyzvali, aby sa predčasné voľby posunuli na skorší termín už začiatkom júla. Smer plánuje s týmto návrhom zvolať mimoriadnu parlamentnú schôdzu.
Čo to je úradnícka vláda? Aké má kompetencie a čo ešte bude môcť urobiť? A je reálne, aby sa zmenil termín predčasných volieb a uskutočnili sa ešte začiatkom leta?
Čítate špeciálne vydanie politicko-spoločenského newslettra Kontext Jakuba Fila. Ak Kontext ešte stále neodoberáte a chcete ho každú sobotu ráno dostať do svojej e-mailovej schránky, prihlásiť na odber si ho môžete TU.
V článku sa dočítate
- Čo hovorí o úradníckej vláde ústava?
- Aké má kompetencie úradnícka vláda?
- Čo riskuje Čaputová vymenovaním úradníckej vlády?
- A môžu sa predčasné voľby 2023 uskutočniť skôr ako v septembri?
Úradnícka vláda a ústava
Slovensko bude mať od budúceho týždňa prvý úradnícky kabinet v histórii. Aj keď sa možnosť takejto vlády už v minulosti spomínala, napríklad po vražde novinára Janá Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, reálne sa s ňou začalo pracovať až po vyslovení nedôvery vláde Eduarda Hegera vlani v decembri.
V prvom rade je dôležité povedať, že slovenská ústava sama osebe pojem úradnícka vláda nepozná.
Rovnako však nepozná ani iné bežné zaužívané zvyklosti – ako napríklad poverenie víťaza volieb na zostavenie vlády. Možnosť vzniku úradníckej vlády umožňuje širší, a čo je dôležité, aj právne akceptovaný výklad kompetencií prezidentky.
Vymenúvanie a odvolávanie predsedu a ostatných členov vlády patrí medzi hlavné kompetencie prezidenta. Ujíma sa ho zvyčajne po parlamentných voľbách alebo po tom, keď vláda stratí dôveru v parlamente.
Každá nová vláda musí do 30 dní od vymenovania predložiť parlamentu programové vyhlásenie. Jeho schválením získava dôveru a môže vládnuť so svojimi plnými kompetenciami.
Preto sa za bežnej politickej prevádzky vláda opiera v parlamente o nadpolovičnú väčšinu poslancov.
Alebo aspoň v momente schvaľovania programového vyhlásenia takáto väčšina vznikla, no následne nie je trvalá – takej vláde sa hovorí menšinová. Preto sa po bežných voľbách poveruje ich víťaz vytvorením novej vlády, pretože je najväčší predpoklad, že vie rokovaniami s ďalšími stranami takúto parlamentnú väčšinu vytvoriť.
