Autorka je dídžejka a hudobná producentka
Ôsmeho mája si pripomíname víťazstvo nad fašizmom a zároveň sa tešíme na majstrovstvá sveta v hokeji. Ja viem, čudná asociácia, ale vysvetlím.
V hokeji už dlhšie nepatríme k špičke, tešíme sa z každého víťazstva, hoci príde v poslednej sekunde ako v poslednom prípravnom zápase. Väčšinou ťaháme za kratší koniec, nikto nám príliš neverí, a preto ak sa nám podarí to, čo sa naposledy podarilo na olympiáde, oslavujeme to ako skutočný štátny sviatok.
Fašizmus u nás má silné korene, prerastené inštitúciami ako cirkev, veď vodca bol sám kňazom. Opiera sa o nacionalizmus, pseudohrdosť, pseudotradície, vyznačuje sa nenávisťou k inakosti, paranojou a zlom. Slovenský fašizmus má na svedomí genocídu, ale je to téma, o ktorej mlčíme rovnako ako o domácom násilí či o psychickom zdraví.
Tým chcem povedať, že nad fašizmom sme tak úplne nezvíťazili. V hokejovej terminológii musel za náš tím hrať „Ovečkin, Američania a ďalší legionári“. SNP bolo potlačené a vyhrali sme nakoniec pod vlajkou Československa.
Nejako nám zabudli povedať, že to bol iba prvý zápas play off a zjavne je okej hrať s fašistami v lige. Koniec koncov ich máme teraz v parlamente a nevedia sa dočkať parlamentných volieb. Demokracia hrá v oslabení a fašistom prejde pomaly každý faul, pretože rozhodcovia nadržiavajú silnejšiemu.
