Autor je manažér zahraničných vzťahov
Okresný súd v Trnave zatiaľ neprávoplatne odsúdil minulý týždeň na 15-ročný trest odňatia slobody a prepadnutie majetku Josefa Šipoša za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi. Obžalovaný sa pritom priznal a tvrdil, že pestoval marihuanu iba na výrobu mastí.
Súd tvrdí, že takto mu prikazuje rozhodnúť novela Trestného zákona z roku 2011, ktorá sa uplatňuje aj pri korupčných trestných činoch.
Takýto argument však neobstojí.
Základným predpokladom na udelenie akejkoľvek sankcie je preukázanie spoločenskej nebezpečnosti konania a vyhodnotenie jej stupňa.
V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR je uloženie sankcie zjavne nezodpovedajúcej povahe a závažnosti deliktu v rozpore s článkom 1 ods. 1 a čl. 50 ods. 6 Ústavy SR. Podľa článku 152 ods. 4 musí byť výklad a uplatňovanie zákonov v súlade s ústavou, v danom prípade s článkom 1 ods. 1.
Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v individuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe skutku a jeho dôsledkom, a to ani vtedy, ak zákonodarca v záujme prevencie chcel prísnosťou a výlučnosťou výšky sankcie chrániť závažný verejný záujem.
Jednoducho povedané, súd musí povinne skúmať, či udelením trestu podľa ustanovení trestného zákona neporuší základné právo obvineného na spravodlivé rozhodnutie zaručené ústavou a v predmetných prípadoch nesmie príslušné sadzby Trestného zákona uplatniť. Aj Trestný zákon možno aplikovať len v medziach, ktoré stanovuje ústava.
Rozhodnutia našich súdov vyvolávajú otázky
Každá spoločnosť má prirodzene právo regulovať si, čo považuje za nebezpečné a čo nie, ale na druhej strane je namieste otázka, prečo sedí Josef Šipoš ešte stále vo väzení a či tam vôbec patrí.
