Nezávisle od toho, ako stretnutia dopadnú, pozvanie pre parlamentné strany ohľadne zostavovania úradníckej vlády je slušnosť. A veľká politická kultúra prezidentky, ktorú treba oceniť zvlášť po vyhlásení, že proti jednej zo strán – autor by si vedel predstaviť ešte dve ďalšie – použije pri obrane svojej cti a bezpečnosti rodiny „všetky právne prostriedky“.
Potiaľ dobre. Problém sa začína tým, že pozvanie Čaputovej znie „rokovať o vláde odborníkov“. Ona by totiž nanajvýš mala strany informovať. O menách od rezortu k rezortu – kto, čo a prečo, čo si od toho-ktorého sľubuje atď. Ale rokovať? Načo, prečo, začo?
Dôveru vláda nepotrebuje už len preto, že je nezlučiteľné so životom, aby stihla dodať do parlamentu vlastné návrhy zákonov. (A ten ich ešte stihol schvaľovať!) A základný prevádzkový manažment štátu – do 30 dní aj s plnými kompetenciami – nie je v dosahu parlamentu.
Nevraviac, že rokovania by prolongovali na neurčito život odpoverenej poverenej vlády. Kľúčové je, že presne tak ako po 15. decembri mandát vlády Hegera aj mandát vlády Ódora bude odvodený len a len od prezidentky.
