Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Keď sa v novembri 1989 uskutočnilo historicky prvé oficiálne stretnutie komunistickej moci a lídrov revolúcie, nastal podľa svedectva jedného z nich bizarný moment. Predseda vlády Pavol Hrivnák požiadal o krátky rozhovor v súkromí, aby predstaviteľovi novej moci odovzdal osobný odkaz: „Musíte vyriešiť cigánsky problém, inak dopadnete ako my.“
To, že komunista na odchode vyzdvihol ako hlavný politický problém práve integráciu Rómov, pôsobí v spätnom pohľade ako vzorové nedorozumenie.
Rómovia sa po revolúcii ani náhodou nestali prioritou verejných politík, práve naopak. V divokej transformácii boli jej najzraniteľnejšou obeťou. Spoločnosť zaplavil primitívny nacionalizmus aj otvorený a nikým nepotláčaný rasizmus.
V polovici 90. rokov sa odohrala séria rasovo motivovaných vrážd, o ktorých sa ani nevie, lebo štátne orgány problém zametali pod koberec. Úspešne, veď ešte v roku 2013 bolo možné, aby policajné násilie proti Rómom v Moldave otvorene kryl vtedajší premiér Fico spolu s ministrom vnútra Kaliňákom.
Časť rómskej komunity v dôsledku nepriznanej rasistickej politiky úplne schudobnela. Masovo prišli o prácu, bývanie, boli odsunutí na mentálny aj geografický okraj spoločnosti.
Najviditeľnejším dôsledkom sú osady, kde žijú bez vody a kanalizácie ako v stredoveku. Rómovia sa dožívajú o desať rokov menej než ostatná populácia. Hodnota rómskeho života je na Slovensku objektívne nižšia. Je to strašidelná hanba, ktorá sa nás ako keby netýka, lebo „veď si za to môžu sami“.
V skutočnosti však „rómsky problém“ neexistuje. Existuje iba problém silnejšej väčšiny, ktorá vylučuje a potláča slabšiu menšinu a vinu za neschopnosť vymaniť sa z vylúčenia zvaľuje na ňu. Výsledkom je, že po tridsiatich rokoch je Slovensko na čele európskeho rebríčka segregácie Rómov vo vzdelávaní. Až 65 percent rómskych žiakov navštevuje školy, kde majú všetkých alebo väčšinu spolužiakov Rómov.
Osobitným nástrojom vylučovania sa stal systém špeciálnych škôl, kde sú rómske deti v šokujúcich počtoch. Až 17 percent z nich, trojnásobne viac ako v bežnej populácii, navštevuje špeciálnu školu, čo napríklad znamená, že nikdy nedosiahnu na maturitu. Len v roku 2021 pribudlo ďalších deväť štátnych špeciálnych škôl.
Segregácia Rómov, najmä detí vo vzdelávaní, sa stala nikdy nepriznanou, no fakticky uplatňovanou štátnou doktrínou.
Na problém od roku 2015 upozorňuje aj Európska komisia. Keďže sa neriešil, pred pár týždňami podala na Slovensko žalobu na európskom Súdnom dvore.
Ministerstvo školstva v reakcii uviedlo, že „nie je zrejmé, z akého dôvodu sa EK žalobu rozhodla podať“. To hovorí rezort, ktorý má roky všetky dáta, akčné plány, kontroluje finančné toky...
Časť nášho „rómskeho problému“ spočíva aj v tom, že sa práve školstvo tvári, že vlastne nerozumie.
Tento text ste mohli čítať vďaka tomu, že platíte za obsah. Vážime si to.
