Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Úprimne, ak si niektorý z ministrov alebo nimi dosadených vysokých štátnych úradníkov a úradníčok, ktorí do systémov prichádzajú ako stranícke nominácie, myslí, že po nich „niečo ostane“ – nejaká hlboká stopa –, škaredo sa mýli.
Minútu po tom, ako opustia svoje kancelárie, sa vnútri byrokratických ekosystémov začnú procesy „nápravy“.
Lebo ľudia na úradoch „vedia“.
Nielen to, kto kedy čo (sporné) podpísal, ako nesprávne rozhodol, koho kam dosadil, ale aj kadiaľ viedli trajektórie zmien pravidiel, ktoré boli presadené silou-mocou. Doslova.
Podpora podľa zásluh
Práve v medziobdobí akéhosi zdanlivého bezvládia sa nenápadne naprávajú veci, ktoré vznikli skôr ako splnené želania konkrétnych ľudí, než ako výstupy na základe analýz či revízie existujúcich postupov.
Vtedy, vlastne teraz, sa zvyknú meniť interné normy, vyhlášky. Často stačí len pár slov, aby sa odstránili malformácie a udržalo sa zdanie práva.
Ak sa – pravda – tie zmeny nezahryzli do systémov príliš hlboko.
