Autor je predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja
Časť mienkotvornej verejnosti sa posledné mesiace trápi otázkou, ako zachrániť tú demokraciu. Predstava budúcnosti, v ktorej tvorí vládnu väčšinu Robert Fico s fašistickými stranami, núti ľudí, ktorí sa radia do slušnej spoločnosti, klásť si otázky, ako sme sem prišli a ako z tejto brindy von.
Niektorí v duchu masarykovskej tradície zachraňujú demokraciu diskusiou. Formulujú tézy o tom, ako sa Slováci a Slovenky nevymanili z byzantského administratívneho systému (Šimečka st.), ako sa pozerajú do minulosti a chýba im dôvera v seba samých. Preto požívajú podporu antisystémové strany a Slovensko je na križovatke skazy pre nasledujúce dekády (Vašečka).
Dôsledkom je aj rozpadnutá verejná infraštruktúra, nefungujúce verejné služby, plesnivé nemocnice a priepastné zaostávanie za Českou republikou.
Východiskom má byť zjednotenie stredopravých strán (aby nedošlo k prepadu demokratických hlasov), ústredná téma kampane západný civilizačný okruh (Leško) a lídri, ktorí budú vysvetľovať ľuďom, že demokracia je dobrá, ale tá naša je karpatského typu (Vašečka).
Ponuka lepších životných podmienok
Aby nikto nezostal na pochybách. Nie sme slepí a každý vidí, čo v tomto štáte nefunguje. Príkladov je mnoho a netreba ich menovať. Cestujeme a vidíme, ako môže vyzerať fungujúca spoločnosť.
Je ľahké skĺznuť do depresie, uniknúť do humorných glos a blahosklonne poučovať o tom, čo je dobré a čo by si ľudia mali vážiť (západný civilizačný okruh!). Ibaže je to prejav tej istej bezvýchodiskovej frustrácie, ktorú kritizujeme.
Z demokracie a západného civilizačného okruhu sa ľudia nenajedia. Z dobrej výplaty už áno. Ani ich nevylieči. No dostupné ambulancie a vybavené nemocnice už áno. Ani ich nedopraví do školy a do práce. Dopraví ich fungujúca verejná doprava a kvalitné cesty.
Všeobecné hlasovacie právo – teda demokracia – sa na prelome 19. a 20. storočia v európskych štátoch nepresadila preto, že by ľudia boli osvietení demokrati, ale preto, že jej nositelia boli politici a strany, ktoré ľuďom ponúkli a doručili lepšie životné podmienky – pevný pracovný čas, lepšie pracovné podmienky, záchrannú sociálnu sieť v podobe podpory v nezamestnanosti a starobného dôchodku, všeobecné vzdelanie a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
Demokracia funguje, ako má. Keď sú ľudia nespokojní, chcú zmenu. Vyberajú si z ponuky, ktorá je, a preferujú politikov, ktorí pracujú. Také sú pravidlá, to ukazujú dáta. A že sú nespokojní s výkonom tzv. demokratických politikov? A kto je prekvapený?
