Autor je prekladateľ a publicista
Zdravím ťa, Karol,
možno si už ani nepamätáš, ale pred desiatimi rokmi som ti zvykol písať listy do cudziny. Bolo to príjemné, lebo keď som sa tváril, že sú to listy, bral som to menej vážne: akoby sa to v skutočnosti nedialo.
Prešlo desať rokov a môžem ti povedať, že to boli pekné časy. Teraz som si tie listy prečítal, takže viem – písal som ti vtedy o milionárskej dani, ktorá nebola milionárska; písal som ti o tom prezidentovi, ktorého sme vtedy mali.
Nebolo dobre, ale v porovnaní s dneškom bolo aspoň normálne. Také obyčajné problémy. Veď vravím, že to boli pekné časy.
Čo sa stalo za desať rokov
Keď som ti písal v roku 2013, vládol nám Robert Fico a otázka bola, ako sa ho zbaviť. Dnes je rok 2023, Fica sme sa medzitým zbavili, ale zbavili sme sa ho tak dobre, že sa vráti. Takmer určite; ak nie, bude to zázrak. A vráti sa horší; nie tak obyčajne horší, ale horší asi tak, ako je dyzentéria horšia od prechladnutia.
Okrem toho sa nám Robert Fico odvtedy rozmnožil, aj keď o Petrovi Pellegrinim si asi nepočul, lebo pred desiatimi rokmi bol štátnym tajomníkom na ministerstve financií, takže nikoho nezaujímal. Odvtedy bol ešte kadečím aj kadekým.
Ani o Borisovi Kollárovi sme si vtedy nepísali, lebo bol akurát tak v Smotánke a veľmi dobre sme vedeli, čo je zač. Aj dnes síce stále veľmi dobre vieme, čo je zač, ale zároveň je aj predsedom parlamentu a veľmi ochotným koaličným partnerom, takže je jedno, že vieme, čo je zač.
Karol, veď my sme si písali tak dávno, že Marian Kotleba vtedy ešte nebol ani banskobystrickým županom; sú to fakt roky a úplne iné Slovensko.
Ten komický chalan v uniforme, z ktorého sme sa na Sásovej ako vysokoškoláci smiali, sa teda medzitým stal banskobystrickým županom a ľudia boli v šoku. Lenže potom sa dostal aj do parlamentu a ľudia boli zase v šoku.
No a tak tam potom v tom parlamente bol a hovorilo sa o ňom, že je fašista, ale nejako zásadne to neprekážalo, teda určite nie ľuďom. Namiesto toho začali hovoriť, že fašisti sú tí, ktorí hovoria, že Kotleba je fašista. A potom sa od neho oddelili niektorí jeho fašistickí kamoši a tí už vôbec nie sú fašistami, ale perspektívnym koaličným partnerom.
Dnes už nikto nie je v šoku z ničoho.
Všetko sa akosi poplietlo
Situácia je taká, že ak by nám to pred desiatimi rokmi niekto povedal, takmer určite by sme mu neverili. Vykĺbených je veľa vecí, ale najviac zo všetkého sme vykĺbení my a ja už ani neviem, či veci sú vykĺbené kvôli nám, alebo my kvôli veciam.
Dnes je napríklad úplne bežné hocikomu sa hocičím vyhrážať – a keď hovorím hocičím, myslím tým smrťou. Stačí, že človek robí to, čo robí. Alebo to ani nerobí, ale ľudia si myslia, že áno. Ľudia si tak celkovo tiež myslia úplne hocičo.
Máme napríklad prezidentku a Fico o nej hovorí všetko možné. Väčšinou pritom spomína americkú ambasádu. Alebo Georgea Sorosa. Alebo oboch. Z americkej ambasády sa tu tiež z nejakého dôvodu stal nepriateľ. Z Georgea Sorosa sa nepriateľ stal preto, že je žid.
