Kollárova strana blokovala časť reforiem a vo vojne policajtov išla vyslovene proti „rozviazaným rukám“, pričom sa nijako netajila ochranou svojich ľudí. Napriek tomu s imidžom narušiteľa a zradcu odišiel z koalície Sulík. Aj to možno pripísať Kollárovej politickej šikovnosti.
Mohol byť šikovný len v podnikaní, no musela sa mu zapáčiť myšlienka mať možnosť robiť systémové zmeny a vplývať na dianie v štáte. Aby ho tam voliči pustili, osvojil si rolu bohatého muža, ktorý chce pomáhať slabším.

Nuž, ak chcel konať dobro, mohol i trebárs založiť nadáciu, kde by v peknom prostredí filantropie uplacíroval aj rodinu. Keďže však nie sme celkom padnutí na hlavu, vieme, že zvučné sociálne témy boli len nosičom pomoci Kollárovej rodine. Napokon, má to v názve.