Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
V nedeľu som sa ako hosť zúčastnil na ustanovujúcom kongrese strany Modrí – Európske Slovensko, teda strany Mikuláša Dzurindu. Pri tejto príležitosti som sa musel zamyslieť nielen nad tým, ako vidím vznik tejto strany a jej miesto na slovenskej politickej mape, ale aj nad tým, ako sa mení svet u nás, v Európe a vo svete a aká je úloha starých a nových politikov v tomto meniacom sa svete.
A dospel som k záveru obsiahnutému v názve tohto článku – ľudia sa nemenia, ale svet sa mení rýchlo. A to je aj dôvod, prečo môže byť Dzurindova strana Modrí pre Slovensko veľmi dôležitým a potrebným politickým projektom.
Zmarené nádeje
Keď som pred takmer desiatimi rokmi, v roku 2014, odchádzal z SDKÚ-DS a z aktívnej politiky, na tlačovej konferencii, kde sme to spolu s Mikulášom Dzurindom oznamovali, sa ma novinári pýtali, či je to môj definitívny odchod z politiky. Odpovedal som, že z politiky áno, ale z verejného priestoru a pôsobenia nie.
Pred tromi rokmi som, podobne ako mnohí iní, veril a dúfal, že politická zmena po voľbách vo februári 2020 konečne prinesie potrebnú zmenu kurzu a začne vyťahovať Slovensko z marazmu zdedeného po vyše desaťročí vládnutia Ficovho Smeru. Nová koalícia mala dokonca ústavnú väčšinu a veľmi ambiciózne a vo väčšine prípadov aj správne reformné plány.
Aj preto som prijal ponuku Richarda Sulíka na členstvo v jeho širšom poradnom tíme napriek mojim nie najlepším skúsenostiam s ním z minulosti. Pred dvoma rokmi som dokonca prijal Sulíkovu ponuku a vystúpil som na kongrese SaS ako jeden z hostí.
Vo svojom vystúpení som okrem iného povedal, že ako som po novembri 1989 nechcel návrat komunistov k moci, tak dnes nechcem návrat Smeru, či už toho pôvodného Ficovho, alebo toho s „ľudskou tvárou“ Petra Pellegriniho, a že Sulíkovu stranu vnímam ako tú, ktorá má šancu významne sa pričiniť o to, aby k takémuto návratu nedošlo.
Jednoducho, veril som, že sa ľudia môžu meniť, a uveril som, že to môže byť aj prípad Richarda Sulíka.
