K všetkým korektným pomenovaniam vlády, ktorú uviedla Zuzana Čaputová – úradnícka, odbornícka, prezidentská, letná –, sa vnucuje aj jedno nekorektné: Vlčanova. Skôr než sa na ňu názory rozídu, minimum zhody môže byť na tom, že nebyť škandálu exministra, premiér by sa volal Eduard Heger aj v pondelok 15. mája. A zrejme až do 30. septembra...
To nie je podpichnutie prezidentky, len pomôcka pre lepšiu predstavu o hrúbke nitky, na ktorej môže visieť budúcnosť krajiny.
Zveličenie to nie je. Nová vláda – vysoko pravdepodobne – politickej kontinuity, ale s inými tvárami, je granát do reality volebnej kampane. Ódor a spol. prepíšu – už aj prepisujú – atmosféru a z toho vyplývajúc už o chvíľu aj trendy a trajektórie dráh, po ktorých strany pobežia v kampani.
Nad kritérium prezidentky, že preto, aby nezvýhodnila žiadnu stranu, vyberala ľudí len mimo kandidátnych listín, sa dá položiť otáznik. Je väčšia mediálna prítomnosť ministra ozaj a vždy len výhodou? Alebo (skôr) občas aj nevýhodou, keďže kandidát strany sa stáva vždy atraktívnejším terčom kritiky a útokov než nekandidujúci?
