Prípad guvernéra národnej banky Petra Kažimíra, ktorý nezvyčajným tryskom uháňa na riadny proces na Špecializovaný trestný súd, je veľký výkričník nad paragrafom 363 Trestného poriadku.
Vláda Eduarda Hegera je minulosťou, ale parlament schopný všetkého sa ešte do leta môže pokúsiť o viaceré psie kusy. Jedným z nich je túžba nezaradeného Tomáša Tarabu novelizovať Trestný poriadok. Všetko, čo sa teraz okolo paragrafu odohráva, výborne odzrkadľuje, aká je to anomália.
Stratégia s paragrafom 363 Kažimírovi nevyšla, odbil ho aj Ústavný súd. Čaká ho proces Čítajte Predovšetkým treba povedať, že všetci podozriví, obvinení alebo obžalovaní, ktorí sa chcú vyhnúť súdu, siahajú po tomto mimoriadnom opravnom prostriedku ako po záchrannom kolese. A taký Kažimír dôveroval generálnemu prokurátorovi Marošovi Žilinkovi a jeho kúzlam natoľko, že sa dobrovoľne vzdal riadneho opravného prostriedku.
A prečo nie? Veď aj Robert Fico v dedinskom baráku odpudivého architektonického štýlu, všeobecne zvanom „poľovnícka chata“, predostrel, že Žilinka „dá Kažovi ochrannú ruku asi“. Tomu „Kažovi“, ktorý bol rovnako podľa Ficových slov riadne vydesený, len Fico sa vyjadril o čosi neslušnejšie.
Už dávno je evidentné, že Žilinka jednoducho zneužíva fakt, že môže zastaviť akékoľvek konanie, ktoré ešte nedospelo do štádia odoslania obžaloby na súd. Robí to tak, že za nezákonnosť vyhlási akúkoľvek svoju interpretáciu dôkazu, ktorého hodnotenie jednoducho vezme súdu, pričom proti jeho rozhodnutiu sa nedá odvolať.
