Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Písať knihy nie je len tak. Predovšetkým nemám čas. Nie je to výhovorka. Ruská vojna proti Ukrajine mi prevrátila život naruby a vyplnila každú minútu napätím: dobyli Rusi po deviatich mesiacoch Bachmut alebo ich, naopak, Ukrajinci vytlačili o pár stoviek metrov na východ?
Získal Zelenskyj na ceste po Európe rakety, ktoré potrebuje a ktoré doletia až do Moskvy? Spadol ruský vrtuľník Mi-8 pri ruskom meste Klincy v Brianskej oblasti sám pre zlú údržbu a opotrebovanie, alebo ho zasiahla ukrajinská raketa?
Je to, čo pozorujeme na ukrajinskom fronte aj v ruskom tyle začiatok sľubovanej ukrajinskej ofenzívy alebo akési prípravné hašterenie?
A keď v Rusku horí les alebo nádrž s ropou, je to dielo diverzantov, prírody alebo ruského prístupu k bezpečnosti práce?
Skrátka, už viac ako rok som ako na ihlách.
Soloviov nikdy nesklame
V noci sa budím a pozerám sa na vybrané kanály na sieti Telegram. Išči svojich (Hľadaj svojich) mi povie o ďalších mŕtvych a zajatých Rusoch. S mesta sobytij (Z miesta udalostí) ma informuje, že bieloruský líder sa síce včera objavil na verejnosti, ale predtým o ňom dva týždne nikto nevedel. Vraj je chorý.
Priznám sa, že sledujem aj kanály ruských propagandistov. Inak sa nahliadnuť do ruských hláv nedá. Kanál Soloviov je moja každodenná istota. Viem, že tam vždy nájdem „dôkaz“ prehnitosti Západu.
Časté sú zaručené správy o ukrajinských nacistoch alebo zvrátených amerických politikoch. K tomu množstvo správ o víťaznom ťažení Rusov na fronte, podľa ktorých by už boli ruskí vojaci ďaleko ďaleko za Berlínom.
No a nesmie chýbať šírenie paniky, ako keď cez víkend ruský kanál ukraina.ru s odkazom na zaručené zdroje oznámil, že v ukrajinskom Chmeľnyckom zasiahla ruská raketa sklad s muníciou s ochudobneným uránom. „Sem sa teraz radšej dvadsaťpäť rokov nesťahujte,“ radí anonymný autor.
