Autor je analytik INESS. Činnosť INESS podporili aj zdravotné poisťovne Dôvera a Union.
Nekonečná diskusia o zdravotných poisťovniach na Slovensku dostala v posledných dňoch novú príchuť. Analytici Útvaru hodnoty za peniaze prišli pred časom s tvrdením, že poisťovne neplatia dosť. To sa v médiách premenilo na nadpisy ako Neporiadok v platbách poisťovní? Ryžujú na tom tie súkromné.
Odhliadnime teraz od použitia slova „ryžujú“ v situácii, keď sa celý systém postupne posúva nazad k 90. rokom, keď mali zdravotné poisťovne problém platiť poskytovateľom. Aj od toho, že diera v celom systéme násobne presahuje sumu úhrad, ktorými sa v diskusii operuje. Zamerajme sa na „neporiadok“.

Stále podľa Zajaca
Musíme ako vždy začať pri Zet, teda pri exministrovi Zajacovi. Jeho dvadsaťročnú reformu môžete milovať, môžete ju nenávidieť. Faktom však je, že aj v roku 2023 platí.
Presnejšie, platí jej šesť zákonov, ktoré sú piliermi zdravotníckej legislatívy, aj keď ich odvtedy stokrát novelizovali. Prežili Fica, prežili Matoviča. Najmä preto, lebo rečí síce bolo veľa, ale nikto nedokázal vymyslieť, pripraviť a implementovať akýkoľvek iný systém.
V našom systéme je postavenie poisťovne jednoznačné. Poisťovňa nakupuje zdravotnú starostlivosť pre svojich poistencov. Jej úlohou je robiť to čo najefektívnejšie. Bodka. Ak súkromné poisťovne nakupujú zdravotnú starostlivosť od nemocníc lacnejšie ako VšZP, je to ich úspech. Robia presne to, čo podľa stále platného systému robiť majú.
Naopak, nemocnice majú dohodnúť také zmluvy s poisťovňami, aby im vyšlo na prevádzku, v dokonalom svete aj na kapitálové výdavky. Štátne nemocnice majú v systéme dominantné postavenie a obrovskú vyjednávaciu silu. Poisťovne k nim nemajú alternatívu, nemôžu ich trvalo nezazmluvniť.
Prečo sa tak väčšinou nedeje? Tu je práve chyba v systéme. A nie je spôsobená Zajacom, ale následnými stovkami noviel.