Jakub Wiśniewski je špeciálnym poradcom prezidenta Globsecu.
Ľudia na Slovensku sa obávajú zmätku pred septembrovými voľbami. Zdá sa, že nie sú sami. Na svoju vlastnú politickú drámu sa pripravuje aj ich severný sused – Poľsko.
Približne päť mesiacov pred nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami je Poľsko hlboko rozdelenou krajinou, pokiaľ ide o politické preferencie, rozdiely medzi mestom a vidiekom, generačné rozdiely a otázky identity.
Vo verejnom diskurze prudko rastú ultrakonzervatívne hodnoty a v kombinácii s populistickou rétorikou dominuje v poľskej sociálnej politike redistribučná politika, ktorej cieľom je získať podporu pre vládnucu stranu Právo a spravodlivosť (PiS).
PiS však vyčítajú oslabovanie právneho štátu a demokratických inštitúcií. Vláda je tiež v zložitej situácii, keďže musí obhajovať svoje výsledky v zhoršujúcich sa hospodárskych a sociálnych podmienkach. Predtým úspešná stratégia útokov na Donalda Tuska a na liberálov z jeho Občianskej platformy môže byť teraz menej účinná, keďže uplynulo už sedem rokov, odkedy Zjednotená pravica prevzala zodpovednosť za riadenie Poľska.
Posilnenie opozície môže otvoriť možnosti na opätovnú demokratizáciu krajiny. Opozičné strany sa v prieskumoch nateraz držia dobre a diskutujú o rôznych scenároch možnej spolupráce. Výsledky volieb aj preto ťažko predvídať a šance na víťazstvo ktorejkoľvek strany sa zatiaľ ukazujú ako vyrovnané.
Poľskú spoločnosť šokovala inflácia, ktorá vyvoláva spomienky na búrlivé 90. roky. Ľudia od vládnych politikov počúvajú, že na vine je Vladimir Putin, ekonómovia však poukazujú na laxnú fiškálnu politiku (najmä pokiaľ ide o mzdy a sociálne dávky), ktorá vytvára inflačný tlak v celej ekonomike. PiS pravdepodobne kalkuluje s tým, že všetky bolestivé reformy možno odložiť až do volieb. Menová politika je čoraz viac spolitizovaná.
Ruská invázia viedla k veľkému nárastu verejnej podpory pre Ukrajinu a jej obyvateľov. Poľsko hostí najväčší počet utečencov od druhej svetovej vojny. S vojnou v susedstve prišla aj hospodárska a energetická kríza, pričom tok financií z EÚ do Poľska je stále pozastavený.
Napriek počiatočnému geopolitickému príklonu naspäť k EÚ a NATO bezprostredne po vypuknutí vojny vláda PiS teraz pokračuje vo svojich konfliktných vzťahoch s inštitúciami EÚ a inými členskými štátmi, ako je Nemecko. Aké sú teda témy poľskej politickej kampane?
Ukrajina a obranná politika
Vojna na Ukrajine spočiatku výrazne figurovala v politických vyjadreniach vlády. Od mája 2023 sa téma vojny stala menej výraznou, keďže pozornosť ľudí sa presunula na prozaickejšie otázky životných podmienok.
Vláda sa tiež snaží zdôrazňovať plánované a prebiehajúce investície do armády - nákupy tankov, raketometov a podobne.
Zelenskyj hovoril o otváraní hraníc s Poľskom, Duda posiela stíhačky Čítajte Sociálna politika
Od nástupu PiS k moci v roku 2015 sa sociálna politika výrazne presadzovala v programe vlády a rétorike predstaviteľov strany. Jednou z kľúčových stratégií vlády je prezentovať sa ako štít proti hospodárskym a sociálnym nepokojom prichádzajúcim zvonka. Preto sa veľa úsilia vynakladá na vykresľovanie inflácie alebo nedostatku uhlia a plynu ako objektívnych celosvetových dôsledkov vojny.
