Autor je teológ a spisovateľ
Často počujeme, že veď to je iba komunikácia a kampaň a ku kampani a komunikácii to patrí, inak sa to vlastne nedá, inak si to ľudia nevšimnú.
Ľudia sú nepozorní, nepočúvajú, ľudia, teda my voliči alebo pozorovatelia, nie sme schopní vnímať nejakú závažnú tému.
Nevieme sledovať diskusiu o štátnom dlhu alebo bezpečnostných záujmoch. Nerozumieme inflácii ani tomu, prečo keď idú ceny energií dole, tak ostávajú hore, pretože, ako usúdili politickí stratégovia, takejto komunikácie ani nie sme hodní.
Nemáme na to, aby sme pochopili úrokové sadzby ECB a prechod na zelenú ekonomiku, lebo my voliči prvotnopospolnej spoločnosti rozumieme iba jednoduchým témam. Rozumieme posteli, kostolu, mieru, jednoducho takým, ako si myslia poradcovia, slaboduchým konverzačným témam z polnočného taxíka s vodičom, ktorý vie po slovensky akurát diki.
Obsah slovenskej politiky
A takto nejako to tu už dlhší čas vyzerá. Slovenská politika veľmi rýchlo pochopila, že existujú dva základné druhy komunikácie.
Prvou je niečo, čo instagrameri a otvárači pleťových krémov nazývajú „tvorba obsahu“, pričom obsahom je čokoľvek, čo sa farebne hýbe, vyvoláva niečo podobné túžbe, závisti, obdivu.
Zo samotného obsahu sa stala rovnako prázdna a bezobsažná sila ako voľakedy z príbehu, keď mali zrazu všetky účty a chleby svoje príbehy a my sme ich tvorili spolu, pretože aj absolvent mediálnej komunikácie si zapamätal, že ľudia radi sedeli pri ohni, varili mamutie ragú a rozprávali si príbehy, a to všetko preto, aby vytvorili archetypálny pôvod marketingu ako príbehu.
A takí, ktorí majú čo povedať, lebo ako vravieval Schopenhauer, štýl je obsah, ostávajú mimo záujmu spotenej verejnosti, túžiacej po nových obsahoch a príbehoch a receptoch starých materí, lebo to znie ľudsky a novo a autenticky a predovšetkým to vytvára, alebo by malo vytvárať emocionálnu väzbu na tovar, v tomto prípade politiku.
Spasibo, Rossija!
Druhú formu poznáme, je to primitívne ziapanie spasibo, Rossija s goebbelsovskými gestami naučenými pred zrkadlom, aké predvádza Blaha pred ľuďmi, ktorých úrovňou svojej komunikácie a vyjadrovania vyradil zo spoločnosti dospelých a vzdelaných Európanov. Používa ich ako mlynček na mäso svojho frontu v Bachmute, každý deň posiela tisíce na verejnú hanbu.
