V RTVS by povedali „o päť minúť dvanásť“, autor zase, že dvanásť je preč, fakt je však jeden. Koniec Hegerovej vlády, výbuch v Aliancii a pôrod Dzurindovej strany sú dokopy čosi ako „ultra last minute“ výzva prozreteľnosti, ako 30. septembra zabojovať o slobodné, demokratické a euroatlantické Slovensko.
Demokrati, Modrí, „simon-mackovci“ a hidaši – ktorí sa práve reinkarnujú do staronového Mosta-Hídu – môžu iba jedno, ak si chcú zachovať stopové prvky kredibility. Tu, teraz a na jedno posedenie dohodnúť spoločnú volebnú stranu.

Nie zložitejšiu štruktúru, ktorá by akože zachovávala stranícke „identity“ (žiadne nemajú). Zvýšené kvórum pre koalíciu, konfederatívny model atď. by ak aj nie v reáli, tak v percepcii voličov nieslo nadmerné riziko zlyhania typu PS-Spolu 2020.
Zároveň musia vymazať z pamätí spoločné zážitky, vzťahy, traumy, aféry a všetko, čo delí. Na doťahovanie sa a „vyrovnávanie“ minulosti niet času. A ani (politického) fundamentu, čo je slovo najmä k Demokratom, keďže tým by sa z prieskumových štyroch percent mohlo zazdať, že ako jednookí medzi slepými by mohli mať akési prednostné či množstevné nadpráva.