Udalosť týždňa
Zelenského okružná.
Zrejme v pocite, že online z Kyjeva už pôsobí stereotypne, fyzicky prítomný v Ríme, Berlíne aj v Londýne si Zelenskyj vyslúžil zatiaľ najsilnejšiu – vojenskú i ekonomickú – podporu z Európy. V Paríži dopadol o čosi slabšie, ale nie neúspešne. Podstatnejšie je, že štyri úniové mocnosti a Spojené kráľovstvo demonštrovali vieru v (dlho očakávanú) ukrajinskú protiofenzívu.
To, že F-16 sú na spadnutie, sme síce písali už v januári, teraz však „zbraňová“ britsko-holandská koalícia (aby nemuseli všetko cez Washington a NATO) otvorená pre každého (aj Slovensko!) prelamuje tabu. A ohlasuje, že protiúder päťdesiattisíc na Západe vycvičených vojakov v desiatich čerstvých brigádach vnímajú ako „Rubikon faktor“ (buď/alebo, gamechanger).
Ak nevyjde (samozrejme, to je vec interpretácie), Západ žiadny plán B nemá.
Udalosť SR
Úradníci.
Dalo by sa o nich do aleluja. Určite k tomu na tomto mieste dôjde. Z výkopu podstatné – asi stokrát podstatnejšie než zisk/nezisk dôvery v NR SR (ktorej politická legitimita sa päť mesiacov pred voľbami rovná legitimite „odpoverenej“ vlády Hegera) – sú dve veci. Po prvé politická takmer kontinuita s bývalým kabinetom a po druhé „klimatická zmena“.
V zmysle, že celkom paradoxne ako neúčastníci kampane majú Ódor a spol. veľa predpokladov prepisovať, resp. otáčať dráhy, na ktorých pobežia v lete až do 30. septembra strany a hnutia. Napríklad SaS predstierala, že voči Hegerovi je opozíciou (nie vždy bola), naopak, voči Ódorovi sa teraz tvári, že je s ním na jednej lodi.
Inak, aby nedošlo k nedorozumeniu: výmeny štátnych tajomníkov kontinuite neprotirečia. Argument o nutnosti dôvery v najbližších podriadených je korektný.
Správny krok
Hidaši z hrušky dole.
Zajačia reakcia na akvizíciu Györgya Gymesiho, ktorého si na posledné (150.) miesto listiny nevie odpustiť platforma exSMK, je pekný precedens. Približne na motívy, že etnicita (identita) nie je a nesmie byť superiórny, všetkému nadradený princíp, ktorý prebíja všetko. Teda aj vulgárnosť, populizmus a „matovičizmus“, čo hlásia ako kľúčové dôvody svojho zbehnutia hidaši.
