Pokiaľ štyri hodnotovo blízke (napriek všetkej čalamáde, ktorú vám hustia do hláv) strany, ktoré sú všetky pod čiarou ponoru, nevytvoria štyri mesiace pred dňom D jednu volebnú stranu, zaslúžia si hnať uličkou hanby a vidly do zadkov. (To bola metafora.)
Je jasné, že zintegrovať štyri svetonázorovo síce blízke, avšak nekomunikujúce skupiny ľudí bez vnútornej „chémie“, je obrovský problém, ešte i bez vzájomných antipatií, ktoré sa za tie roky krížom-krážom museli nazbierať. A tiež bez obrovského pretlaku na (potenciálne) voliteľné miesta, ktorý generuje vo vnútornom prostredí batériu ďalších negatívnych emócií.
To je však, pochopiteľne, ódium každej tzv. volebnej strany, ktorá nemôže mať spoločný kriteriálny rámec na posúdenie, komu je primeraná/neprimeraná, vhodná/nevhodná asi aká ambícia. (Niežeby v menej komplikovaných subjektoch a koalíciách nevedeli, čo je pretlak.)
