Uplynulý týždeň sa niesol najmä v znamení novej vlády Ľudovíta Ódora, ktorá sa v pondelok ujala úradu. Ódor a jeho ministri majú za sebou prvých päť dní a poskytli prvé rozhovory. Zatiaľ napĺňajú očakávania.
Slovensko bude pokračovať vo svojej nastavenej zahraničnopolitickej orientácii, vláda chystá najmä rozpočet, eurofondy a plán obnovy, hoci tam sa ukazujú naozaj závažné problémy.
Ódor si za svoju premiérsku tému vybral problém odlevu mozgov do zahraničia, hoci sám pripúšťa, že za päť mesiacov v úrade s tým veľa nenarobí.
Denník SME nového premiéra pozval na diskusiu a tá sa uskutočnila pred študentmi v aule Univerzity Komenského, s Ódorom sa zhovárala Zuzana Kovačič Hanzelová a pozrieť si ho môžete TU.
Veľmi zaujímavé však bolo sledovať prvé vzájomné otvorené konfrontácie strán. Na základe týchto taktických výpadov si je možné všímať základy straníckych stratégií úvodnej fázy predvolebnej kampane.
Čítate politicko-spoločenský newsletter Kontext Jakuba Fila. Ak sa vám bude newsletter páčiť, budem veľmi rád, ak ho odporučíte svojim známym alebo sa oň podelíte na sociálnych sieťach. Môžete mi tiež napísať alebo klásť otázky na jakub.filo@sme.sk. A na záver nájdete Zrnko nádeje.
Ak Kontext ešte stále neodoberáte a chcete ho každú sobotu ráno dostať do svojej e-mailovej schránky, prihlásiť na odber si ho môžete TU.
V newsletteri sa dočítate
- Ako a prečo Smer útočí na SaS.
- OĽaNO stabilizovalo pozíciu a Matovič vyrazil do útoku voči Hegerovi.
- Druhý front otvorilo OĽaNO v Bratislave
- Čo robia zvyšné kľúčové strany.
Smer vs. SaS
Smer vyrazil do útoku proti SaS. Používa na to nezrovnalosti, ktoré vznikli pri organizácii slovenského pavilónu na výstave Expo v Dubaji aj video z Dubaja, na ktorom Sulík pozýva svojich hostí na to, aby vypili bar. Smer ponúkol interpretáciu, že tento večierok sa uskutočnil za štátne peniaze, hoci Sulík tvrdí opak.
Nechcem teraz hodnotiť samotný skutok a Sulíkove vyjadrenia, ktoré okrem iného preveruje aj Najvyšší kontrolný úrad. Je len úsmevné, že cez alkohol na večierku útočí Smer s Robertom Ficom na čele. S tým Robertom Ficom, ktorý popíjal na poľovníckej chate alebo ktorého opité gestá sme mohli vidieť priamo v parlamentnom pléne a o koňakoch na raňajky si hovorí celý politický kuloár.
Útok na SaS je však od Fica veľmi strategický krok. Ak chce Fico pomýšľať na vládu, musí splniť tri podmienky. V prvom rade musí vyhrať voľby. V druhom rade musí mať dostatok partnerov na to, aby získal väčšinu 76 hlasov v parlamente. A po tretie musí sa pokúsiť zabrániť tomu, aby existovala iná väčšina aspoň 76 hlasov, z ktorej by ho ostatní vynechali.
Z povolebnej spolupráce vylúčili Smer všetky strany, ktoré sa pohybujú v prieskumoch nad hranicou zvoliteľnosti, okrem Republiky a Hlasu. Navyše Peter Pellegrini opakovane naznačuje, že so Smerom by vládol nerád a preferuje inú kombináciu.
A tá sa tiež tvorí na základe vzájomných vylúčení jednotlivých strán z povolebnej spolupráce. Preto dnes na základe prieskumov vychádzajú ako možné kombinácie Hlas – PS – SaS – KDH, prípadne Sme rodina. Ale do volieb je stále ďaleko.
Smeru však reálne hrozí, že aj keby sa mu podarilo vyhrať voľby, nezostavil by vládu podobne ako v roku 2010. Preto využíva možnosti, aby (zatiaľ) SaS oslabil natoľko, že sa v prieskumoch prepadne pod hranicu zvoliteľnosti.
Smer sa snaží využiť aj to, že mnohé stredopravé strany majú pomerné malé voličské jadro a veľká časť ich voličov je veľmi prelietavá – často z rôznych pragmatických dôvodov, ale aj nenaplnených očakávaní.
Ako sme mohli vidieť vo voľbách v roku 2020, keď na poslednú chvíľu časť z nich prešla od Progresívneho Slovenska – Spolu a Za ľudí k OĽaNO, ktoré zvládlo kampaň, alebo časť voličov volilo nie najpreferovanejšiu stranu, aby „zachránili“ tie ostatné. Podobný výrazný odlev nastal aj v roku 2016 pri strane Sieť, ktorej vtedajší predseda Radoslav Procházka nezvládol volebnú kampaň.
Samozrejme, netreba si myslieť, že toto bude jediný ťah Smeru. Ale má obrovskú výhodu, že zatiaľ sa inou konkurenciou až tak príliš zaoberať nemusí. Zvyšné strany bývalej vládnej koalície si postačia dostatočne navzájom, Borisa Kollára okrem toho dobieha kritika jednej z mám jeho detí. Progresívne Slovensko zatiaľ obchádza, aby ho nepovýšil na svojho reálneho súpera, a Hlas bude šetriť a iba jemnučko hryzkať, pokiaľ bude stále otvorená možnosť, že Pellegriniho straníkov napokon zlomí na spoločnú vládu.
OĽaNO vs. Demokrati
Druhý otvorený konflikt vedie OĽaNO, ktoré sa po odchode ľudí okolo Eduarda Hegera spamätalo. Igor Matovič naďalej obchádza so svojou talkshow Bez ochranky kultúrne domy vo všetkých okresných mestách. Posilnený zastabilizovanými preferenciami následne vyrazil do útoku proti svojim bývalým spojencom – menovite Eduardovi Hegerovi.
