Autor je psychológ
Predvolebné prieskumy vyprofilovali fakt, že prvé dve miesta patria stranám s identickou DNA: strane Smer a jeho dizigotnému dvojčaťu, strane Hlas. Možno je to pre niekoho prekvapujúci výsledok a možno po tých všetkých amatérskych peripetiách odídenej vlády ani nie.
O všetkom však rozhodujú voliči a ich hlasy. A pravdepodobne začali spomínať na „staré dobré časy“, keď sa síce kradlo, ale panika a chaos sa nám vyhýbali. A tak fenomén nostalgie dostáva svoju šancu, veď koleso času sa môže predsa začať otáčať aj dozadu.
Nostalgia je prirodzená
Historička a novinárka Anne Applebaum nazvala svoju knihu Súmrak demokracie, čo by mohlo byť trochu charakteristické pre verbálny prejav bojovne naladeného predsedu Smeru, ktorý je v ladený a orientovaný „proti všem“ okrem samého seba a spolku, ktorý vlastní.
Applebaum spomína ruskú esejistku Svetlanu Bojm, ktorá v osemdesiatych rokoch emigrovala do Spojených štátov a dnes prednáša na Harvardovej univerzite. Napísala knihu Budúcnosť nostalgie. Jej pomenovanie asociuje možné predvolebné nálady mnohých voličov, ktorí svojimi hlasmi prispievajú k percentuálnemu rastu a priblíženiu sa stavu, ktorý tu už predtým zastrešoval verejnú a spoločenskú klímu.
Samotná nostalgia stelesňuje a predstavuje túžbu po žití nejakého iného času, než je prítomný. Najbližší je minulý.
Po politických búrkach, ktorým sme boli vystavení, je to úplne prirodzené. Treba pochopiť aj osobnú politickú bolesť tých, ktorí v predchádzajúcich voľbách volili zmenu a dočkali sa komediálnej drámy zvolených protagonistov, ktorí svoje vládnutie sprevádzané situačnými delíriami úspešne priviedli až do komatického stavu.
