Niektoré ústavné systémy, spakruky spomeňme nemecký a španielsky, poznajú takzvané konštruktívne vyjadrenie nedôvery. Je to zaujímavá prax, ktorá umožňuje vyjadriť nedôveru vláde len vtedy, keď je k tomu návrhu zároveň pripojené meno nového predsedu či predsedníčky vlády.
(Vidíme, vzadu sa k plafónu nadrapuje kolega Schröder, ktorý chce doplniť, že o dôveru môže predsa požiadať aj sám predseda vlády a vtedy meno svojho nástupcu logicky nepredkladá, ale nekomplikujme si to.)
Asi neprekvapí, že to zásadne posilňuje stabilitu vlád a aj vďaka tomu demokratické Nemecko od vojny absolvovalo len troje predčasné voľby. Len si porovnajte, o čo pestrejšie sme to mali za tridsať rokov našej svojstojnej demokracie. A teraz prečo to spomíname v súvislosti s Ľudovítom Ódorom.
Otázka výmeny šéfa SIS je otvorená, Ódor zváži všetky pre a proti Čítajte Obsah na tomto mieste vždy diktuje záujem o konštruktívny prístup a snaha vyhovieť nielen záujmom Slovenskej republiky, ale v súlade s duchom a dikciou ústavy zohľadniť aj vôľu volených zástupcov občanov. V tomto prípade väčšiny parlamentu, ktorá (zatiaľ) vraví, že Ódorov kabinet si nezaslúži jeho dôveru.
Dobre, ale to sa dá urobiť aj konštruktívne, stačí si porobiť domáce úlohy.
