Autorka je sociálna poradkyňa a analytička
Ešte stále sa to neskončilo. Ešte stále je v hre návrh poslanca Richarda Vašečku, ktorým sa pokúša dostať časť vzdelávania spod kontroly škôl pod kontrolu rodičov. Tú časť, ktorá hovorí… ale veď o čom inom než o sexuálnej výchove. A ešte stále sa môže stať, že to skutočne slovenským parlamentom prejde.
Keď čítam jeho dôvodovú správu, mám pocit, že po slovenských školách už teraz a najmenej raz do týždňa do každej, chodia stovky ľudí z queer komunity s knižkami o gender ideológii pod pazuchou, púšťajú štvrtákom porno, propagujú antikoncepciu a umelé potraty, schvaľujú predčasnú sexualitu mladistvých bez manželstva, au!
Deti pod kontrolou
Môžeme sa z toho návrhu dookola smiať a predstavovať si absurdnejšie a absurdnejšie situácie. Ešte stále nie je taký pitoreskný ako iný návrh z tejto série od iného poslanca, ktorý mal do praxe uviesť povinnosť mať notársky overený formulár pred každým pustením péčka. Je nebezpečný.
Testuje (koľký už raz?), ako sa dá zasiahnuť do chodu odborných inštitúcií, tentoraz škôl, „zhora“ – mocou.
Podľa návrhu by totiž škola musela vždy a vopred informovať rodiča o tom, že ide s deťmi hovoriť o intimite, dokonca mu poslať presný obsah, metodiku a ciele takejto hodiny či bloku spolu s informáciami o učiteľoch aj prizvaných lektoroch (o lektorkách a učiteľkách, samozrejme, taktne mlčí), dokonca aj o edukačných publikáciách, ktoré majú byť pri vzdelávaní použité. A, samozrejme, počkať na súhlas či nesúhlas.
Ak rodič nebude súhlasiť, jeho dieťa si bude kresliť na chodbe alebo pôjde do inej triedy či pomôže upratať kabinet. Bude mať „náhradnú“ činnosť. Aj to sa tam píše.
Môcť rozhodovať o „svojich“ deťoch. Filtrovať, čo a od koho sa k nim dostane. Mať ich stále pod kontrolou. To láka.
Čo prináša mlčanie
A potom som začala rekapitulovať, kde som (za štvrťstoročie praxe sociálnej poradkyne) videla to zlé, čo spôsobilo mlčanie o sexualite. Alebo o intimite, ak chcete.
