Hlinova „stopäťdesiatka“ u Sulíka vybíja poistky len v prípade, ak sme uverili výroku, že konzervatívny politik ide na kandidátku k liberálom.
Bývalý spolupútnik Matoviča sa snažil už pred minulými voľbami prekódovať slovenský konzervativizmus na iné typy sporov a iné typy spojenectiev. Z čela KDH hovoril o tom, že sa chce viac podobať nemeckým náprotivkom – a, trebárs, menej tým poľským – a spečatil to zmluvou o porozumení s PS/Spolu.
Áno, politicky mu to neprinieslo úspech. Rozdráždil proti sebe celý front, ktorý si zakladá politické živobytie na plašení, že treba zastaviť zlý mrav zo Západu a že liberáli či progresívci sú agentmi kultúrnej kolonizácie svojbytného karpatského kmeňa.
Následne sa KDH nedostalo do parlamentu a ako sme tu písali aj nedávno, je pomerne pochopiteľné, že Majerský si túto lekciu poznačil, a preto sa dotyku s liberálmi či, nedajboh, progresívcami vyhýba ako – odpustí prirovnanie – čert krížu. (A asi to robí aj v úprimnej viere, nespochybňujeme.)
V poriadku, má plné právo strážiť si svoj profil. S rozbiehajúcou sa kampaňou napokon pekne vidno, ako si túto čistotu žánru predstavuje.
