Listy o demokracii
Toto je jeden z Listov o demokracii, projektu 4. Fóra o európskej kultúre, ktoré sa uskutoční v júni 2023 v Amsterdame. Fórum, ktoré organizuje holandská oganizácia De Balie, sa zameriava na význam a budúcnosť demokracie v Európe a spája umelcov, aktivistov a intelektuálov s cieľom preskúmať demokraciu skôr ako kultúrny než politický prejav.
V rámci projektu Listy o demokracii päť spisovateľov predstavuje svoju víziu budúcnosti Európy v reťazi piatich listov, ktorú inicioval Arnon Grunberg. Spisovatelia - Arnon Grunberg, Drago Jančar, Lana Bastašićová, Oksana Zabužková a Kamel Daoud - sa počas fóra stretnú v rozhovore o Európe, ktorá nás čaká, a o úlohe spisovateľa v nej.
Doteraz uverejnené listy sú k dispozícii v angličtine tu.
Vážená Lana Bastašićová, Kamel Daoud, Drago Jančar, Oksana Zabužková,
aké neskutočné a vzrušujúce je napísať list o Európe štyrom ľuďom, ktorých som nikdy nestretol.
Len málo tém má na svedomí toľko nedorozumení ako Európa. Je to trochu ako vstúpiť po prvý raz do swingers klubu – s Európou už sme spájali mnohé metafory, tak prečo nie aj túto? Swingers klub.
V každom prípade nám všetkým Európa musí byť blízka alebo aspoň dostatočne blízka, keďže sme všetci súhlasili, že prídeme na fórum o Európe a budúcnosti demokracie.
Nemusíte byť cynickí, aby ste si nenápadne povzdychli a spýtali sa sami seba: Zasa? Ešte raz? A hoci sa líšime vekom a vzdelaním, predpokladám, že ste sa už všetci zúčastnili na mnohých panelových diskusiách, kde účastníci museli hovoriť o viac-menej tej istej téme.
Krehký stav liberálnej demokracie je daný. Je možné, že liberálna demokracia je teraz ešte o niečo krehkejšia, ako bola povedzme v roku 1990. Krehkou však bola vždy.
Odpoveď na otázku, nakoľko je liberálna demokracia ohrozená a krehká, je však vždy aj otázkou času a miesta. Hovorím to ako váhavý univerzalista. Napokon začiatok deväťdesiatych rokov bol aj obdobím vojny v Juhoslávii, ktorá sa z veľkej časti vytratila z kolektívneho podvedomia (aspoň mimo bývalej Juhoslávie). V Sarajeve v roku 1993 sa musel byť pocit krehkosti demokracie iný ako v Paríži, Londýne alebo v Miláne.
Ako všetci viete, v roku 1993 Susan Sontagová odišla do Sarajeva, v tom čase obliehaného mesta, aby režírovala Čakanie na Godota. Napísala, že v Sarajeve už bola a že jej tamojší ľudia povedali: „Sme súčasťou Európy. Sme ľudia v bývalej Juhoslávii, ktorí zastávajú európske hodnoty - sekularizmus, náboženskú toleranciu a multietnickosť. Ako môže zvyšok Európy dopustiť, aby sa nám toto dialo?“
Sontagová odpovedala, že „Európa je a vždy bola rovnako miestom barbarstva ako miestom civilizácie, ale to nechceli počuť. Teraz, o niekoľko mesiacov neskôr, by takéto tvrdenie nikto nespochybnil“.
Nemecký filozof Theodor Adorno tvrdil, že barbarstvo je vpísané do princípu civilizácie. Môžeme diskutovať o tom, čo presne mal Adorno na mysli, ale môžeme tiež jednoducho konštatovať, že všetky civilizácie potrebujú barbarov, či už za bránami, alebo vo svojom vnútri, aby sa odlíšili od tých necivilizovaných.
Poďme ďalej
Vôbec nie som presvedčený konzervatívec, ale nie som si istý, či my, ľudia, dokážeme žiť bez nepriateľa, či dokážeme formovať svoju kolektívnu identitu bez skutočných nepriateľov alebo aspoň predstáv o domnelých nepriateľoch.
Kladiem si tiež otázku, či tridsať rokov po Sontagovej ceste do Sarajeva ešte môžeme tvrdiť, že sekularizmus, náboženská tolerancia a multietnicita sú európskymi hodnotami.
