Od príchodu prezidentkinej vlády sme si sľubovali okrem vypustenia pary nahromadenej okolo Hegera s kolektívom aj skvalitnenie verejnej debaty. Muselo sa tak zákonite stať, pretože súčasní ministri nepotrebujú rozpracúvať stranícke vízie a môžu rozprávať, ako im odborný zobák narástol.
Tak sa do debaty dostala aj Ódorom prioritizovaná téma návratov mladých zo zahraničia (či ich udržanie doma). Je to analytický evergreen a demografická špecialita spájajúca postsocialistické krajiny. Dať ju do pozornosti je len chvályhodné.

Môžeme to tiež chápať ako napomenutie kampaňujúcich strán, že nezastupujú len skupiny voličov, ktoré oslovujú, ale spoluvytvoria podmienky v krajine, ktorá má kľúčový defekt v odchode mozgov a rúk do zahraničia.