Česko-slovenská komparatistika je obľúbená disciplína na okrúhle výročia. Vláda úradníkov, horenie verejných financií a obranná zmluva je triáda vysoko kontrastných aktualít, akú sme ešte nemali.
Čo sa týka úradníkov, z troch českých prípadov – Tošovský, Fischer, Rusnok – netreba robiť závery, nedajbože prognózu, ako sa povodí Ódorovi. Vo vlnobití málo podstatných postrehov pritom zaniklo to najzásadnejšie, čo je pre Slovensko potešiteľné.
Zuzane Čaputovej sa určite neprisní nevymenovať politickú vládu v situácii, keď jej doručia do paláca 76 poslaneckých podpisov. To by bolo za hranou ústavy, nie úradnícka vláda ako taká, ako ohlupuje národ najpopulistickejšia opozícia. Za hranou, až k podozreniu z pokusu o nastolenie poloprezidentského systému, kam sa dostal Zeman, keď zhodil zo stola 101 poslaneckých podpisov pre politickú vládu. A menoval vládu Rusnoka, čo je český ústavný škandál milénia.
