Udalosť SR
Kočner.
V normálnejších pomeroch by sa oslobodenie dalo interpretovať aj ako odvaha dvoch sudcov (jeden bol proti), ktorým ani obrovský dopyt verejnej mienky po vyslovení Kočnerovej viny akože nezlomil česť a profesionalitu a verní princípu „in dubio pro reo“ ho oslobodili. Jasné akurát nie je jedno: kde je tu, dofrasa, dubio? Videli ste už, pani Sabová, vo svojej dlhej praxi takú reťaz nepriamych dôkazov, po ktorej by žiadne dubio nezostávalo?
Teraz malé zveličenie (ale idea sedí): Znamená to, že všetci páchatelia, ktorých nechytia v ruke s dymiacou hlavňou, majú byť oslobodení? Iste, hovorí sa, že radšej desať oslobodených zločincov ako jeden potrestaný nevinný, ale k tomu by mala viesť nie akákoľvek, ale rozumná pochybnosť, povedzme, že ešte zlučiteľná so životom.
Takže, ako sa zlučuje so životom napríklad toto: Ak v prospech pochybnosti o vine hovorí nešifrovaný slovenský jazyk, ktorým sa po vražde o vražde Kočner so Zsuzsovou rozprávali – čo tvrdí súd –, tak potom do reťaze nepriamych dôkazov lepšie zapadá verzia, že ich to prekvapilo, a preto kódovaná reč pred vraždou s ňou nemusí súvisieť, alebo prekvapenie predstierali?
Totiž, viete si predstaviť, že existuje taký človek, ktorý by, hoci aj s najkvalitnejším šifrovacím programom na svete, oznamoval do mobilu v rodnom štátnom jazyku, že pripravuje vraždu? Taký šialenec neexistuje.
Značne pravdepodobnejšie než dubio tu preto je, že pekný čisto slovenský hovor o Kuciakovi hneď po vražde bol pokračovaním kódovania inými prostriedkami.
SR II
Kolaps (kríza?) spájania.
Pre jasnejší obraz, koľko môže vážiť nedohoda Dzurindu, Simona a Hegera, si predstavme, že 30. septembra sa ocitnú pod čiarou SaS aj KDH. Ak zhorí „iba“ jeden z týchto dvoch, veľká pravdepodobnosť je, že prepad prodemokraticko-antificovských hlasov bude nižší než v scenári, že terajšie status quo – všetci traja samostatne – sa už meniť nebude.
To je základ, všetko ďalšie – egá, „reputačné riziká“, minimálny „podnikateľský“ cieľ tri percentá atď. – je vedľajšie a nezaujímavé.
